Menšiny sa držia zvykov
Aký kraj, taký mrav, toto pravidlo sa týka aj Vianoc. Ako oslavujú a aké zvyky dodržiavajú menšiny a cudzinci v Košiciach?
Ema Balážová pochádza z dediny Mníšek nad Hnilcom, kde oslavovali karpatsko-nemecké Vianoce. Počas Štedrého dňa si mohli dovoliť len jedno jedlo. „Na kysnuté cesto sme dali uvarenú krupicu alebo ryžu, preložili ho ako lístkové cesto a dali piecť. Koláč sme si namáčali do prevareného mlieka, do ktorého sme pridali maslo,“ spomína na detstvo Balážová, ktorá je členkou Karpatsko-nemeckého spolku v Košiciach.
„Na Štedrú večeru sme na stole mali vždy dva taniere na viac. Prázdny tanier bol pripravený pre náhodného pocestného. Ak počas roka zomrel niekto z rodiny, tak práve druhý tanier bol určený pre neho. Jedlo z tohto taniera sa hodilo do ohňa pre duše v očistci,“ opisuje staré zvyky.
Vianoce aj v Sýrii
Wasim Zahra pochádza zo Sýrie. Do Košíc prišiel pred 15 rokmi kvôli štúdiu. Aj keď ide o prevažne moslimskú krajinu, kresťanské sviatky sa oslavujú aj tam. Podľa Zahru sa oslava Vianoc odlišuje v tom, že zatiaľ čo na Slovensku sú sviatky viac o rodine, v Sýrii sa nesú v duchu priateľov a kamarátov. „Na večeru sa pozvú aj susedia moslimovia a nie je s tým žiadny problém,“ opisuje. Na Slovensku je prirodzené, že Vianoce oslavujú aj neveriaci. Wasim Zahra tvrdí, že takého človeka u nich doma nepozná. „Tam je každý buď kresťan, moslim, alebo žid.“
Jeho matka je Slovenka katolíckej viery a otec je Sýrčan moslim. „U nás bola výhoda, že sme oslavovali aj mohamedánske aj kresťanské Vianoce,“ smeje sa Zahra. „My sme to mali ako na Slovensku s kapustnicou a kaprom. Sýrskym tradičným jedlom je ryža a mäso zabalené v hroznovom lístí.“
Česi majú šošovicu
Věra Meďašová pochádza z Južnej Moravy. Rozdiel medzi slovenskou a českou večerou vidí v počte chodov. „U nás sa jedla šošovicová polievka a vyprážaný kapor so zemiakovým šalátom. Manžel pochádza z Trebišova a tam majú aj sedem chodov,“ hovorí Meďašová z Českého spolku v Košiciach.
Opisuje jeden zvyk pre slobodné dievčatá. „Postavili sme sa v izbe čelom ku dverám izby a hodili za seba topánku. Ak špic topánky ukazoval smerom na dvere, znamenalo to, že dievča pôjde von, čiže sa vydá.“
Foto: KAC
Odporúčané články
V Košiciach sa v ako prvom slovenskom meste uskutočnil prieskum duševného zdravia v základných školách (ZŠ). Ako mesto informovalo, jeho výsledky sú priaznivé, väčšina žiakov sa v škole cíti príjemne, bezpečne a má pozitívne vzťahy so spolužiakmi aj učiteľmi.
Pýtali sme sa Košičanov, aká polievka nesmie chýbať na ich sviatočnom štedrovečernom stole. Zisťovali sme, či prevláda tradičná vianočná kapustnica alebo šošovicová polievka, ktorá je zvyčajne spojená so symbolom bohatstva v novom roku.
Košický primátor Jaroslav Polaček (nezávislý) podpísal v uplynulých dňoch zmluvy s dvoma zhotoviteľmi, ktorí uspeli vo verejnom obstarávaní v rámci revitalizácie verejného priestranstva na uliciach Bašťovanského a Clementisova na sídlisku Dargovských hrdinov.
