Menšiny sa držia zvykov
Aký kraj, taký mrav, toto pravidlo sa týka aj Vianoc. Ako oslavujú a aké zvyky dodržiavajú menšiny a cudzinci v Košiciach?
Ema Balážová pochádza z dediny Mníšek nad Hnilcom, kde oslavovali karpatsko-nemecké Vianoce. Počas Štedrého dňa si mohli dovoliť len jedno jedlo. „Na kysnuté cesto sme dali uvarenú krupicu alebo ryžu, preložili ho ako lístkové cesto a dali piecť. Koláč sme si namáčali do prevareného mlieka, do ktorého sme pridali maslo,“ spomína na detstvo Balážová, ktorá je členkou Karpatsko-nemeckého spolku v Košiciach.
„Na Štedrú večeru sme na stole mali vždy dva taniere na viac. Prázdny tanier bol pripravený pre náhodného pocestného. Ak počas roka zomrel niekto z rodiny, tak práve druhý tanier bol určený pre neho. Jedlo z tohto taniera sa hodilo do ohňa pre duše v očistci,“ opisuje staré zvyky.
Vianoce aj v Sýrii
Wasim Zahra pochádza zo Sýrie. Do Košíc prišiel pred 15 rokmi kvôli štúdiu. Aj keď ide o prevažne moslimskú krajinu, kresťanské sviatky sa oslavujú aj tam. Podľa Zahru sa oslava Vianoc odlišuje v tom, že zatiaľ čo na Slovensku sú sviatky viac o rodine, v Sýrii sa nesú v duchu priateľov a kamarátov. „Na večeru sa pozvú aj susedia moslimovia a nie je s tým žiadny problém,“ opisuje. Na Slovensku je prirodzené, že Vianoce oslavujú aj neveriaci. Wasim Zahra tvrdí, že takého človeka u nich doma nepozná. „Tam je každý buď kresťan, moslim, alebo žid.“
Jeho matka je Slovenka katolíckej viery a otec je Sýrčan moslim. „U nás bola výhoda, že sme oslavovali aj mohamedánske aj kresťanské Vianoce,“ smeje sa Zahra. „My sme to mali ako na Slovensku s kapustnicou a kaprom. Sýrskym tradičným jedlom je ryža a mäso zabalené v hroznovom lístí.“
Česi majú šošovicu
Věra Meďašová pochádza z Južnej Moravy. Rozdiel medzi slovenskou a českou večerou vidí v počte chodov. „U nás sa jedla šošovicová polievka a vyprážaný kapor so zemiakovým šalátom. Manžel pochádza z Trebišova a tam majú aj sedem chodov,“ hovorí Meďašová z Českého spolku v Košiciach.
Opisuje jeden zvyk pre slobodné dievčatá. „Postavili sme sa v izbe čelom ku dverám izby a hodili za seba topánku. Ak špic topánky ukazoval smerom na dvere, znamenalo to, že dievča pôjde von, čiže sa vydá.“
Foto: KAC
Odporúčané články
Úvodnou diskusiou na tému obnovy legendárneho košického Kina Družba a jeho plánovanej premeny na moderné kultúrne centrum, sa včera v priestoroch obchodného centra Aupark začalo interaktívne podujatie „Mesto v meste“.
Starosta obce Zemplín Róbert Rostáš pracuje už druhý rok bez nároku na mzdu. Finančné prostriedky, ktoré by inak smerovali na jeho plat, investuje do rozvoja samosprávy. Doteraz takto do obce vložil približne 40-tisíc eur.
Košický arcibiskup Bernard Bober zrejme poslednýkrát vo svojej funkcii slúžil svätú omšu pre ľudí bez domova. Tradičné stretnutie sa konalo v Charitnom dome sv. Alžbety, kde sa každoročne pred Veľkou nocou stretáva s ľuďmi v núdzi.
