Ministerstvo kultúry predložilo návrh zákona reagujúci na následky prípadnej tretej vlny
Nový návrh zákona Ministerstva kultúry SR (MK SR) má v roku 2022 oslobodiť umelcov aj od odvodovej povinnosti z autorských zmlúv v prípade zníženia ich príjmov.
Ako vysvetlilo ministerstvo v predkladacej správe, ide o iniciatívny materiál, ktorý má vytvoriť podmienky na zmiernenie následkov prípadnej tretej vlny pandémie. Tá totiž môže podľa rezortu opäť obmedziť možnosť konania verejných kultúrnych podujatí. Zároveň návrhom dočasne predlžuje opatrenia platné do 31. decembra 2021. Návrh predložilo ministerstvo do skráteného medzirezortného pripomienkového konania, ktoré končí 27. augusta.
Cieľom ministerstva je dočasne predĺžiť opatrenia prijaté zákonom z roku 2020 v súvislosti s ochorením COVID-19 a zákonom, ktorý menil a dopĺňal zákony MK SR naviazané na druhú vlnu pandémie. Dôvodom sú pretrvávajúce dôsledky pandémie COVID-19 a očakávaná tretia vlna. Návrh sa týka aj zákona o verejných kultúrnych podujatiach a rieši situáciu, keď sa pre pandémiu neuskutočnia. Zákon zahŕňa aj opatrenia týkajúce sa odvodovej povinnosti z autorských odmien alebo odmien výkonných (reprodukčných) umelcov, dobrovoľnosti príspevkov prijatých od občanov, respektíve zníženie príspevkov pre dedičov autorských práv podľa zákona o umeleckých fondoch.
Na základe potrieb z aplikačnej praxe sa návrhom zákona ministerstvo ustanovuje oprávnenie usporiadateľa verejného kultúrneho podujatia odoprieť určitým osobám vstup či účasť na podujatí. Napríklad osobe, ktorá nepreukáže svoju totožnosť, pričom vstupenka či pozvánka bola vystavená na meno. Tiež osobe, ktorá nespĺňa podmienku veku alebo inú podmienku, na ktorej splnenie je viazaný vstup pre dané verejné kultúrne podujatie.
Zdroj: (SITA, adz;DSe)
Odporúčané články
Oznámil to na dnešnej tlačovej besede. Lörinc je v súčasnosti starostom mestskej časti Sídlisko KVP, rovnako je aj poslancom mestského zastupiteľstva v Košiciach a zastupiteľstva Košického samosprávneho kraja (KSK). Donedávna pôsobil aj na poste vicežupana KSK, tejto funkcie sa ale vzdal začiatkom novembra.
Deň boja za slobodu a demokraciu ako štátny sviatok si 17. novembra pripomíname od roku 2001. Parlament 25. októbra 2001 schválil poslanecký návrh novely zákona o štátnych sviatkoch, pod ktorý sa podpísali poslanci SMK, KDH, DS a LDU. Dovtedy bol 17. november na Slovensku na rozdiel od Českej republiky len pamätným dňom.
Kybernetický útok na Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky patrí podľa Asociácie kritickej infraštruktúry Slovenskej republiky (AKI) k najvážnejším varovaniam pre štát za posledné roky. Incident spôsobil nasadenie štátnych kybernetických špecialistov z jednotiek CSIRT v rámci Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie (MIRRI) a z Národného bezpečnostného úradu (SK-CERT).
