Ministra Naďa teší záujem Švédska a Fínska stať sa súčasťou NATO
Ministra obrany SR Jaroslava Naďa (OĽaNO) teší záujem Švédska a Fínska stať sa súčasťou Organizácie Severoatlantickej zmluvy (NATO). Ako Naď napísal vo svojom profile na sociálnej sieti, ak sa krajiny stanú súčasťou NATO, bude to veľký deň pre silnejšiu obranu a bezpečnosť Európy. „Treba uznať Putinovi, že jedna vec sa mu naozaj podarila: Výrazne posilnil NATO,“ dodal šéf rezortu obrany.
Predseda vlády SR Eduard Heger (OĽaNO) skonštatoval, že vstupom Fínska do NATO sa nepodporí len jeho bezpečnosť, ale aj bezpečnosť celej demokratickej Európy. Podľa premiéra len silná Severoatlantická aliancia dokáže udržiavať ruský imperializmus v bezpečnej vzdialenosti od slobodného, demokratického sveta. „Ruský prezident Vladimir Putin dokázal niečo, čo po dlhé roky vyzeralo veľmi nepravdepodobné, že fínska spoločnosť spojí svoju bezpečnosť s NATO. Tomu sa hovorí politika nezamýšľaných dôsledkov. Putin je v nej majstrom,“ uzavrel premiér vo svojom profile na sociálnej sieti.
Fínsky prezident Sauli Niinistö a premiérka Sanna Marinová oznámili svoju podporu pre vstup krajiny do Severoatlantickej aliancie. Na svojej webstránke o tom informovala televízia CNN. O možnom vstupe severskej krajiny do vojenskej aliancie sa začalo hovoriť po tom, ako Rusko, s ktorým má 1 300-kilometrovú hranicu, napadlo Ukrajinu. Záujem o vstup do NATO má podľa medializovaných informácií aj Švédsko.
Zdroj: (SITA, kh;mb)
Odporúčané články
Ukrajina si v utorok pripomenula štvrté výročie začiatku ruskej plnohodnotnej invázie prejavmi solidarity zo strany svojich najbližších spojencov, pričom koniec najkrvavejšieho konfliktu v Európe od druhej svetovej vojny zostáva v nedohľadne.
V nadchádzajúcom týždni budú v Košickom kraji prebiehať plánované odstávky elektriny v zmenšenom rozsahu. Upozorňujeme obyvateľov dotknutých lokalít, aby svoje aktivity prispôsobili dočasnému prerušeniu dodávky.
Život Matúša Kotľára (40) sa dramaticky zmenil po narodení druhého dieťaťa. Jeho partnerka trpela na ťažkú popôrodnú psychózu a rodinu opustila. Matúš sa tak stal otcom samoživiteľom. Deti musel často brávať so sebou do práce na poľnohospodárske družstvo, pretože ich nemal u koho nechať. Doteraz žili v sociálnom zariadení vo Varhaňovciach, ktoré rodine nedokázalo ponúknuť priestor na skutočný rozvoj. Deti vyrastali v segregovanom školskom prostredí, ktoré im neposkytovalo dostatočné podmienky pre plnohodnotný vzdelávací a sociálny rozvoj a otec mal v odľahlej lokalite obmedzené možnosti nájsť si stabilnú prácu.
