Množstvo vody na Slovensku sa v priebehu 18 rokov znížilo o objem zodpovedajúci deväťcentimetrovej vrstve
Za 18 rokov sa z územia Slovenska „stratil“ objem vody zodpovedajúci deväťcentimetrovej vrstve vody. Na sociálnej sieti to uviedol Inštitút environmentálnej politiky (IEP). Vychádzal pritom z údajov amerického Národného úradu pre letectvo a vesmír (NASA).
NASA vytvorila analytický nástroj, ktorý satelitným meraním sily gravitácie dokáže určiť množstvo vody, ktoré sa nachádza na vybranom území a porovnávať ho s množstvom vody, ktorá sa na ňom nachádzala v minulosti. Strata vody teda nie je určovaná na základe snímok povrchu Zeme, ale meraním sily gravitácie na povrchu Zeme. Na miestach, kde sa voda vyparuje, satelity zaznamenali nižšiu gravitačnú silu.
„V dátovom nástroji je možné vybrať oblasť kvázi v tvare obdĺžnika, nie hranice krajiny. Pre Slovensko sme si preto stanovili súradnice extrémnych bodov ako oblasť, ktorá nás zaujíma. Výsledné údaje hovoria o strate vody z krajiny, teda pôdy, vegetácie, lesa a trávnatých porastov, nielen z vodných tokov, nádrží a jazier. Výsledkom je, že z oblasti Slovenska, nie v presných hraniciach, ale v pomyselnom obdĺžniku, sa vyparila deväťcentimetrová vrstva vody do atmosféry,“ uviedol pre agentúru SITA analytik IEP Martin Gális.
Analytický nástroj NASA zároveň ukázal, že do atmosféry sa vplyvom globálneho otepľovania vyparuje čoraz väčšie množstvo vody. Kým v roku 2003 sa celosvetovo do atmosféry vyparilo približne 4,05 centimetra zemskej vody ročne, v roku 2019 to bolo 4,44 centimetra ročne. V priebehu 16 rokov tak množstvo vyparovanej vody vzrástlo o 10 percent.
Zdroj: (SITA/jl)
Odporúčané články
Práce na výstavbe polyfunkčného objektu na Námestí osloboditeľov zdržal archeologický výskum. Trval od začiatku mája do polovice júna tohto roka. Na základe rozhodnutia Krajského pamiatkového úradu Košice skúmal tím archeológov Fakulty umení TU pod vedením Mgr. Rastislava Rusnáka, PhD. pozostatky sídelných stôp a múrov citadely medzi Claudiiným a Leopoldovým bastiónom.
Podľa Inštitútu vzdelávacej politiky (IVP) rastie počet neodborne vyučovaných hodín fyziky a informatiky, pričom v rámci Slovenska sú problémy aj s technickou, etickou výchovou a občianskou náukou. IVP uvádza, že pri každom z týchto predmetov viac ako 30 percent hodín odučí nekvalifikovaný učiteľ. Zaujímalo nás, ako sú na tom s počtom kvalifikovaných učiteľov základné a stredné školy v Košiciach. Otázky sme adresovali učiteľom ZŠ a SŠ, Magistrátu mesta Košice aj Košickému samosprávnemu kraju.
V Košiciach sa v ako prvom slovenskom meste uskutočnil prieskum duševného zdravia v základných školách (ZŠ). Ako mesto informovalo, jeho výsledky sú priaznivé, väčšina žiakov sa v škole cíti príjemne, bezpečne a má pozitívne vzťahy so spolužiakmi aj učiteľmi.
