Na dobudovanie Košickej futbalovej arény pôjdu štyri milióny eur
Na dobudovanie Košickej futbalovej arény ako športovej infraštruktúry národného významu pôjde čiastka štyri milióny eur. Uvádza sa to v návrhu z dielne rezortu školstva, ktorý dnes odobrila vláda. Predmetné financie mali byť pôvodne poskytnuté na účet Fondu na podporu športu v roku 2022.
„Komplex bude po kolaudácii slúžiť pre organizovanie podujatí s domácim aj medzinárodným rozmerom. Zároveň vytvorí podmienky pre lepšiu prípravu a skvalitnenie tréningového procesu detí, mládeže, športové talenty, seniorov, ale aj pre športovú reprezentáciu a bude zodpovedať moderným štandardom, ktoré umožnia športovanie aj znevýhodnených skupín obyvateľstva a širokej verejnosti,” uvádza sa v dokumente. Celý projekt výstavby štadióna podľa materiálu vychádza z iniciatívy Slovenského futbalového zväzu (SFZ) a Vlády SR ešte z roku 2013 k Financovaniu rekonštrukcie, modernizácie a budovania futbalových štadiónov na roky 2013 až 2022.
Dokument tiež uvádza, že v rámci pripravovaného informatívneho materiálu „Zámer financovania výstavby a modernizácie športovej infraštruktúry národného významu na obdobie siedmych až 10 rokov“, ktorý bude predložený na rokovanie vlády v nadchádzajúcom období, je projekt Košickej futbalovej arény zaradený medzi priority a to aj z dôvodu pripravenosti a potreby čerpania finančných prostriedkov v roku 2022.
Zdroj: (SITA, sa;kh)
Odporúčané články
Volebný rok 2026 bude v Košiciach patriť predovšetkým primátorským voľbám a s nimi aj zvýšenému záujmu verejnosti o to, kto kandiduje, s akým programom a aké výsledky má za sebou. KOŠICE: DNES preto pripravili pre voličov aj kandidátov komplexný volebný servis, ktorého cieľom je priniesť objektívne, vyvážené a overené informácie pre všetkých.
V marci sa začne s výstavbou okružnej križovatky Kostolianska cesta – Národná trieda – Podhradová. Košický primátor Jaroslav Polaček (nezávislý) už podpísal zmluvu s víťazom verejného obstarávania, ktorým je spoločnosť Eurovia SK.
Život Matúša Kotľára (40) sa dramaticky zmenil po narodení druhého dieťaťa. Jeho partnerka trpela na ťažkú popôrodnú psychózu a rodinu opustila. Matúš sa tak stal otcom samoživiteľom. Deti musel často brávať so sebou do práce na poľnohospodárske družstvo, pretože ich nemal u koho nechať. Doteraz žili v sociálnom zariadení vo Varhaňovciach, ktoré rodine nedokázalo ponúknuť priestor na skutočný rozvoj. Deti vyrastali v segregovanom školskom prostredí, ktoré im neposkytovalo dostatočné podmienky pre plnohodnotný vzdelávací a sociálny rozvoj a otec mal v odľahlej lokalite obmedzené možnosti nájsť si stabilnú prácu.
