Na Lekárskej fakulte UPJŠ majú nové simulátory
9. februára sa na UPJŠ konal Deň otvorených dverí, v rámci ktorého mali stredoškoláci možnosť dozvedieť sa nielen o výučbe bakalárskeho študijného programu Ošetrovateľstvo, ale aj o predmetoch, ktoré sa učia v rámci študijných programov Všeobecné lekárstvo, Zubné lekárstvo, Fyzioterapia a Verejné zdravotníctvo.
V súčasnosti pri ich výučbe výdatne pomáha niekoľko desiatok simulátorov, modelov a trenažérov, ktoré boli zakúpené z projektu Inovácie pre vedomostnú spoločnosť. Tri simulačné laboratóriá zvyšujú efektívnosť výučby, skvalitňujú nácvik ošetrovateľských i obväzových techník a napomáhajú zlepšeniu komunikácie medzi študentom a učiteľom.
„Vďaka tomuto projektu sme získali okrem simulátorov na nácvik rôznych ošetrovateľských postupov, vyšetrovacích metód a odborných výkonov aj dve nemocničné postele s príslušenstvom a dva mobilné zdviháky, ktoré pomohli zvýšiť nielen autentickosť klinického prostredia, ale tiež kvalitu výučby rôznych predmetov realizovaných na našom ústave. Obľube sa u študentov tešia aj interaktívne tabule, ktoré ich aktívne vťahujú do procesu vzdelávania a prostredníctvom kvízov, testov, tajničiek a iných úloh pomáhajú spestriť vyučovanie,“ hovorí prednostka Ústavu ošetrovateľstva Lekárskej fakulty UPJŠ Lucia Dimunová, podľa ktorej študenti využívajú modely a simulátory v rámci predklinickej prípravy na praktických cvičeniach vedených pod odborným dohľadom vysokoškolských pedagógov.
„Tieto pomôcky slúžia na modelovanie vierohodných situácií, s ktorými sa budú neskôr vo svojej klinickej praxi stretávať, pričom autentickosť modelov im umožňuje spoznať ľudské telo a trénovať realizáciu rôznych výkonov. Dokonca v závislosti od veku pacienta, keďže máme k dispozícii nielen simulátory dospelej osoby, ale aj simulátory seniora, predškolského veku, dojčaťa a novorodenca,“ dodáva.
Na elementárnejších modeloch novorodenca môžu študenti trénovať základnú ošetrovateľskú starostlivosť o malé dieťa – ako ho správne uchopiť, kúpať, či prebaľovať.
Na sofistikovanejších modeloch novorodenca a dojčaťa môžu skúšať rôzne špecifické a náročnejšie postupy, pretože realizovať komplexnú ošetrovateľskú starostlivosť o predčasne narodených či chorých novorodencov a dojčatá nie je vždy v klinických podmienkach možné.
Modely umožňujú okrem nácviku základnej ošetrovateľskej starostlivosti aj tréning aplikácie liekov injekčnou technikou, nácvik zavedenia vnútropriedušnicovej (endotracheálnej) kanyly a intraoseálnej infúzie, teda infúzie zavedenej do dreňovej dutiny dlhých kostí, alebo cievkovanie, klyzmu (vpravenie tekutiny konečníkom do hrubého čreva) a iné techniky.
Na modeloch dospelého pacienta alebo seniora zas môžu realizovať nácvik popri základných ošetrovateľských postupoch ako sú polohovanie pacienta, hygienická starostlivosť, podávanie jedla a podobne, aj aplikáciu rôznych injekcií – podkožných, vnútrožilových i vnútrosvalových – a tiež ošetrenie vývodov z priedušnice a hrubého čreva (tracheostómie a kolostómie), cievkovanie (katetrizáciu) močového mechúra muža i ženy, či výplach hrubého čreva.
(UPJŠ)
Foto: upjš
Odporúčané články
V košickej mestskej hromadnej doprave dôjde od nedele 8. marca k dočasným zmenám. Dopravný podnik mesta Košice (DPMK) upozorňuje cestujúcich, že úpravy trás sa dotknú viacerých autobusových liniek pre pokračujúce práce na Rastislavovej ulici.
Petičiari za zvýšenú ochranu Pamätníka vojakov Sovietskej armády a zachovanie názvu Námestia osloboditeľov, ktorí vyzbierali za 50 dní viac ako 10 000 fyzických podpisov minulý rok v Košiciach, vítajú zvýšenie trestnoprávnej ochrany pamätníkov víťazstva nad fašizmom zákonom schváleným v Národnej rade SR v utorok 17. marca, informuje o tom predseda petičného výboru Za pamätník Alexander Riabov.
Život Matúša Kotľára (40) sa dramaticky zmenil po narodení druhého dieťaťa. Jeho partnerka trpela na ťažkú popôrodnú psychózu a rodinu opustila. Matúš sa tak stal otcom samoživiteľom. Deti musel často brávať so sebou do práce na poľnohospodárske družstvo, pretože ich nemal u koho nechať. Doteraz žili v sociálnom zariadení vo Varhaňovciach, ktoré rodine nedokázalo ponúknuť priestor na skutočný rozvoj. Deti vyrastali v segregovanom školskom prostredí, ktoré im neposkytovalo dostatočné podmienky pre plnohodnotný vzdelávací a sociálny rozvoj a otec mal v odľahlej lokalite obmedzené možnosti nájsť si stabilnú prácu.