Na pamiatku Ľudovíta Felda
Zatiaľ bezmenný parčík na rohu Komenského a Letnej ulice sa možno onedlho zmení na Park Ľudovíta Felda. Pribudne v ňom i socha skvelého košického výtvarníka.
S nápadom vytvoriť v Košiciach miesto, ktoré bude pripomínať osobu Ľudovíta Felda, prišla Silvia Fishbaum, jeho bývalá žiačka, Košičanka žijúca v Amerike. Celú realizáciu podporí i finančne. Nápad podporil poslanec mestskej časti Staré Mesto Michal Djordjevič: „Na miestnom zastupiteľstve Starého mesta, kde sa námestie nachádza, sme návrh odhlasovali jednohlasne. Názvoslovná komisia, ktorá sa má k nemu vyjadriť, zasadne niekedy v septembri.” Ak komisia návrh odsúhlasí, poslanci ho predložia na najbližšom mestskom zastupiteľstve.
V životnej veľkosti Okrem názvu by na námestí mala pribudnúť i socha Ľudovíta Felda v životnej veľkosti. Jej autorom je akademický sochár Juraj Bartusz. S Lajos bácsim, ako Felda nazývali jeho blízki, sa poznal osobne. „Pamätám si ho ako malého človiečika, ktorého ľudia nemali radi, pretože bol veľmi múdry. Stále svoje okolie skúšal z filozofie.“ To, že sochár poznal Ľudovíta Felda, berie ako výhodu. „Robiť sochu niekoho, koho ste poznali, je omnoho jednoduchšie. Ide o akúsi esenciu, ktorú soche dodáte na základe toho, ako si človeka pamätáte.“ V týchto dňoch odlievajú sochu do bronzu. Zaujímavosťou je, že výrobu makety si nikto neobjednal. Juraj Bartusz ju vyrobil z vlastnej iniciatívy desiatky rokov dozadu.
Viktória Hartmanová
Foto: Veronika Janušková
Odporúčané články
Regionálny úrad verejného zdravotníctva so sídlom v Košiciach (RÚVZ Košice) vyzýva fyzické osoby – podnikateľov, právnické osoby a fyzické osoby – občanov na vykonanie celoplošnej preventívnej deratizácie.
V obci Mníšek nad Hnilcom v okrese Gelnica zasahovali v utorok ráno hasiči pri požiari expedičného skladu. Oheň bol podľa informácií ohlásený krátko po 5:30.
Život Matúša Kotľára (40) sa dramaticky zmenil po narodení druhého dieťaťa. Jeho partnerka trpela na ťažkú popôrodnú psychózu a rodinu opustila. Matúš sa tak stal otcom samoživiteľom. Deti musel často brávať so sebou do práce na poľnohospodárske družstvo, pretože ich nemal u koho nechať. Doteraz žili v sociálnom zariadení vo Varhaňovciach, ktoré rodine nedokázalo ponúknuť priestor na skutočný rozvoj. Deti vyrastali v segregovanom školskom prostredí, ktoré im neposkytovalo dostatočné podmienky pre plnohodnotný vzdelávací a sociálny rozvoj a otec mal v odľahlej lokalite obmedzené možnosti nájsť si stabilnú prácu.
