Na podporu vzdelávania na stredných odborných školách pôjde viac ako 19 miliónov eur
Na výzvu na podporu vzdelávania na stredných odborných školách a lepšiu prepojenosť s praxou pôjde viac ako 19 miliónov eur. Informoval o tom vedúci tlačového oddelenia Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR (MIRRI SR) Andrej Ďuríček. Výzva je určená pre zriaďovateľov stredných odborných škôl z celého Slovenska s výnimkou Bratislavského kraja.
Podporené budú projekty zamerané na modernizáciu vybavenia odborných pracovísk pre praktické vyučovanie, odborný výcvik a odbornú prax i celoživotné vzdelávanie. Záujemcovia vedia získať európske zdroje aj na modernizáciu jazykových a odborných učební, odborných dielní, knižníc či prednáškových a vyučovacích miestností. Projekty sa tiež môžu týkať stredných odborných škôl, centier odborného vzdelávania a prípravy, stredísk odbornej praxe a školských hospodárstiev a tiež internátov. Ďuríček podotkol, že pri stavebných úpravách je podmienkou zaistiť inkluzívne vzdelávanie. Z výzvy sa podporí aj obstaranie a modernizácia materiálno-technického vybavenia internátov a súvisiace stavebné úpravy, stavebné úpravy a rekonštrukcia priestorov a areálov a zvýšenie energetickej hospodárnosti budov.
Vicepremiérka a ministerka investícií Veronika Remišová (Za ľudí) zdôraznila, že musia spraviť viac preto, aby odborné vzdelávania bolo moderné a zodpovedalo skutočným potrebám trhu práce. Vysvetlila, že školy potrebujú pre študentov dobre vybavené odborné učebne a dielne, aby im aj v spolupráci s firmami umožnili nadobudnúť potrebné odborné poznatky a prax. „Ak chceme, aby sa ľuďom vo všetkých regiónoch Slovenska žilo dobre, aby mladí neodchádzali za prácou inam alebo do zahraničia, musia mať v prvom rade šancu nájsť si dobrú prácu doma. Preto musíme aj naďalej podporovať zvyšovanie kvality odborného vzdelávania na stredných školách a táto výzva určite nie je posledná. Iba v tomto programovom období išlo na rozvoj stredných škôl dohromady viac ako 136 miliónov eur,“ dodala.
Z výsledkov Prognózy vývoja na trhu práce v SR II vyplýva, že 63 percent absolventov stredných škôl sa uplatňuje mimo odbor, ktorý vyštudovali. Podľa nich každý štvrtý stredoškolák mal pri voľbe študijného odboru málo informácií o uplatnení jeho absolventov a 36 percent stredoškolákov by si v prípade možnosti opätovnej voľby už svoj odbor nevybralo. Zo skupiny dvoj a trojročných učebných odborov hrozí nezamestnanosť najviac absolventom z odborov textil a odevníctvo, stavebníctvo, geodézia a kartografia, poľnohospodárstvo, lesné hospodárstvo a rozvoj vidieka. V prípade štvorročných odborov ide o odbor polygrafia a médiá, ekonomika a organizácia, obchod a služby a tiež doprava, pošty a telekomunikácie. Problém s nájdením práce majú absolventi v Košickom, Prešovskom a Banskobystrickom kraji, naopak najmenej nezamestnaných absolventov je v Bratislavskom kraji. Ďuríček tiež poukázal na to, že absolventi, ktorých vzdelávanie je viac prepojené s odbornou praxou, majú v priemere o 17 percent vyššiu mzdu ako tí bez dostatočnej praxe.
Na rozvoj stredných odborných škôl boli z Integrovaného regionálneho operačného programu (IROP) v súčasnom programovom období dosiaľ vyhlásené štyri výzvy. Z nich ostala otvorená iba výzva na zvýšenie počtu žiakov stredných odborných škôl na praktickom vyučovaní v rámci Iniciatívy Catching-up Regions. Zo všetkých štyroch výziev získalo doteraz podporu 141 projektov.
Zdroj: (SITA, adz;DSe)
Odporúčané články
V nadchádzajúcom týždni budú v Košickom kraji prebiehať plánované odstávky elektriny v zmenšenom rozsahu. Upozorňujeme obyvateľov dotknutých lokalít, aby svoje aktivity prispôsobili dočasnému prerušeniu dodávky.
Ministerstvo školstva pripravuje odstránenie opustenej budovy na Masarykovej ulici v Košiciach. „Aktuálne prebiehajú kontrolné procesy projektovej dokumentácie a verejného obstarávania, ktoré sú nevyhnutné pre transparentný a zákonný postup,“ potvrdil v pondelok pre TASR odbor komunikácie a marketingu Ministerstva školstva, výskumu, vývoja a mládeže (MŠVVaM) SR.
Listy miznú, poukazy strácajú význam a pobočky navštevuje každý rok menej ľudí. Záujem o služby, ktoré pošte dlhodobo prinášali najväčšie príjmy, medziročne klesá v miliónoch kusoch. Slovenská pošta preto reaguje na digitalizáciu presúvaním kapacít aj zdrojov tam, kde ich dnes zákazníci skutočne využívajú. Tichá transformácia poštového trhu znamená pre Slovenskú poštu opatrenia na zachovanie ekonomickej udržateľnosti a dostupnosti poštových služieb.