Na slovenskom pracovnom trhu sa zatiaľ zamestnalo vyše 4 tisíc odídencov z Ukrajiny
Na slovenskom pracovnom trhu sa k 13. aprílu zamestnalo 4 102 odídencov z Ukrajiny. Za týždeň tak vzrástla zamestnanosť odídencov z Ukrajiny s dočasným útočiskom o 55 percent. Viac ako štvrtina odídencov sa uplatnila ako montážny pracovník vo výrobe, desatina ako operátor výrobného zariadenia a takmer desatina ako upratovač. V tlačovej správe o tom informovalo ministerstvo práce a sociálnych vecí.
Najväčšie zastúpenie zamestnaných odídencov z Ukrajiny je v priemyselnej výrobe a významný podiel aj v oblasti administratívnych služieb a v ubytovacích a stravovacích službách. „Odídenci tak obsadzujú najmä tie pracovné miesta, ktoré sa dlhodobo nedarí obsadiť pre nízky záujem našich občanov, čím prispievajú k rozvoju slovenského hospodárstva,” tvrdí rezort práce a sociálnych vecí.
Zamestnanci úradov práce a sociálnych vo veľkokapacitných centrách zisťujú záujem odídencov o zamestnanie, ako aj oblasti, v akých by chceli pracovať. Ponúkajú odídencom z Ukrajiny konkrétne pracovné miesta a sprostredkúvajú kontakt so zamestnávateľmi. Úrady práce pri hľadaní zamestnania pre odídencov spolupracujú s 580 zamestnávateľmi a v niektorých prípadoch poskytli aj súčinnosť pri výberovom konaní.
Zdroj: (SITA, su;it)
Odporúčané články
Lekárske odborové združenie (LOZ) upozornilo na pretrvávanie nedostatkov v riadení a obnove Univerzitnej nemocnice L. Pasteura (UNLP) Košice po požiari, ku ktorému došlo predminulý rok. Informovalo o tom LOZ na tlačovej konferencii v utorok.
Mesto Košice je lídrom v rámci Slovenska v oblasti štátom podporovaného nájomného bývania. Počas utorkovej diskusie v rámci interaktívneho podujatia „Mesto v meste“, ktoré sa od uplynulého pondelka až do konca tohto týždňa koná v Auparku, sa na tom zhodli košický primátor Jaroslav Polaček (nezávislý) a generálna riaditeľka Agentúry štátom podporovaného nájomného bývania Eva Lisová.
Život Matúša Kotľára (40) sa dramaticky zmenil po narodení druhého dieťaťa. Jeho partnerka trpela na ťažkú popôrodnú psychózu a rodinu opustila. Matúš sa tak stal otcom samoživiteľom. Deti musel často brávať so sebou do práce na poľnohospodárske družstvo, pretože ich nemal u koho nechať. Doteraz žili v sociálnom zariadení vo Varhaňovciach, ktoré rodine nedokázalo ponúknuť priestor na skutočný rozvoj. Deti vyrastali v segregovanom školskom prostredí, ktoré im neposkytovalo dostatočné podmienky pre plnohodnotný vzdelávací a sociálny rozvoj a otec mal v odľahlej lokalite obmedzené možnosti nájsť si stabilnú prácu.
