Na Slovensku bolo doposiaľ potvrdených vyše 4-tisíc pozitívnych prípadov Afrického moru ošípaných
Od prvého potvrdeného výskytu Afrického moru ošípaných (AMO) na Slovensku, teda od 25. júla 2019 do 31. júla 2022 bol výskyt AMO u domácich ošípaných potvrdený v 43 chovoch a v prípade uhynutej či ulovenej diviačej zveri bolo potvrdených 4 044 pozitívnych prípadov.
Najväčšou hrozbou pre Slovensko sú aj naďalej okolité štáty Maďarsko, Poľsko a Ukrajina. V tomto roku bolo zatiaľ zaznamenaných 5 prípadov výskytu AMO u domácich ošípaných. Posledný potvrdený prípad bol 26. júla tohto roka v okrese Michalovce, kde bola nariadená depopulácia 62 kusov ošípaných. Vyplýva to z informácie o aktuálnej situácii šírenia afrického moru ošípaných, ktorú vypracoval rezort pôdohospodárstva.
Prioritou je podľa rezortu chrániť veľkochovy a domáce chovy ošípaných, ktorých populácia každoročne výrazne klesá. K 31. júlu tohto roka sú stavy na úrovni 425,3 tisíca kusov. Najväčšie produkčné chovy ošípaných sú hlavne v juhozápadnej časti Slovenska, kde hrozí aj najväčší výskyt choroby a preto sa podľa ministerstva pôdohospodárstva musíme zamerať na ochranu a boj proti Africkému moru.
Africký mor ošípaných je neliečiteľná choroba diviačej zveri a ošípaných, kde v prípade pozitívneho potvrdenia sa nariaďuje totálna likvidácia celého chovu, avšak nie je prenosná na ľudí a iné druhy zvierat. V prípade jej nekontrolovaného šírenia ochorenia hrozí depopulácia stavov diviačej zveri.
Zdroj: (SITA, be;su;kg)
Odporúčané články
Európsky parlament a členské štáty Európskej únie sa v stredu dohodli na zákaze dovozu všetkého ruského zemného plynu do EÚ najneskôr do jesene 2027. Dohoda predstavuje kompromis medzi členskými štátmi a Parlamentom, ktorý požadoval skoršie zavedenie zákazu.
Zásah elektrinou a štvormetrový pád. Podľa zverejnených informácií pracoval muž na streche vagóna v Kysaku. Zasahovala záchranka aj vrtuľník.
Práce na výstavbe polyfunkčného objektu na Námestí osloboditeľov zdržal archeologický výskum. Trval od začiatku mája do polovice júna tohto roka. Na základe rozhodnutia Krajského pamiatkového úradu Košice skúmal tím archeológov Fakulty umení TU pod vedením Mgr. Rastislava Rusnáka, PhD. pozostatky sídelných stôp a múrov citadely medzi Claudiiným a Leopoldovým bastiónom.
