Na Slovensku vyvrcholila peľová sezóna brezy
V uplynulom kalendárnom týždni v ovzduší na Slovensku vrcholila peľová sezóna brezy, zatiaľ čo peľová sezóna drevín z čeľade cyprusovité-tisovité, jaseňa a brestu pokračovala najmä na strednom a severnom Slovensku. Na celom území však poklesli denné koncentrácie peľu vŕby a topoľa. Výrazne sa zvýšili denné koncentrácie hrabu v ovzduší, najmä na strednom, východnom a severnom Slovensku. V tlačovej správe o tom informovala Janka Lafférsová z Regionálneho úradu verejného zdravotníctva v Banskej Bystrici.
Najsilnejším alergénom ďalších dní ostáva breza, ktorej peľ dosahuje vysoké koncentrácie na väčšine územia Slovenska. „Peľ hrabu a duba bude ešte dosahovať alergiologicky významné koncentrácie. Alergiologicky významné koncentrácie môže dosiahnuť aj peľ jaseňa i drevín z čeľade cyprusovité-tisovité najmä na strednom a severnom Slovensku,“ konštatuje Lafférsová. Dodáva, že s otepľovaním začne pribúdať peľ tráv z čeľade lipnicovitých aj v chladnejších oblastiach Slovenska. Peľ tráv sa v priebehu pár týždňov stane na dlhé obdobie najvýznamnejším a najsilnejším alergénom. Koncentrácie spór húb (plesní) počas teplejších dní mierne stúpnu. Množstvo peľu v ovzduší bude lokálne ovplyvňované zrážkami a nočným ochladením.
Zdroj: (SITA, kh;jme)
Odporúčané články
Vo Východoslovenskom ústave srdcových a cievnych chorôb v Košiciach bolo uvedené do prevádzky prvé plnohodnotné pracovisko kardio MR vo východoslovenskom regióne. Východoslovenský kardioústav tak prináša komplexnú magnetickú rezonanciu srdca pre dospelých aj detských pacientov s kardiovaskulárnymi ochoreniami, čím sa zásadne zlepšuje dostup nosť špecializovanej diagnostiky na východnom Slovensku.
Dnes bude prevažne oblačno až zamračené a daždivo, s teplotami do 14 stupňov Celzia.
Život Matúša Kotľára (40) sa dramaticky zmenil po narodení druhého dieťaťa. Jeho partnerka trpela na ťažkú popôrodnú psychózu a rodinu opustila. Matúš sa tak stal otcom samoživiteľom. Deti musel často brávať so sebou do práce na poľnohospodárske družstvo, pretože ich nemal u koho nechať. Doteraz žili v sociálnom zariadení vo Varhaňovciach, ktoré rodine nedokázalo ponúknuť priestor na skutočný rozvoj. Deti vyrastali v segregovanom školskom prostredí, ktoré im neposkytovalo dostatočné podmienky pre plnohodnotný vzdelávací a sociálny rozvoj a otec mal v odľahlej lokalite obmedzené možnosti nájsť si stabilnú prácu.
