Najviac času v práci strávia zamestnanci v juhovýchodnej Európe
Najviac času v práci strávia zamestnanci v juhovýchodnej Európe. Jednoznačným lídrom v tomto smere je Turecko, kde sa priemerná dĺžka pracovného týždňa podľa údajov Eurostatu šplhá až k 49 hodinám. Pri 5-dňovom pracovnom týždni by to znamenalo takmer 10 hodín denne.
Nadpriemerne vysoké týždenné pracovné časy vykazujú aj krajiny na Balkáne, ktoré nie sú členmi Európskej únie (EÚ) – Srbsko, Severné Macedónsko či Čierna Hora. Z krajín EÚ najdlhšie pracujú Gréci, ktorí v práci strávia týždenne v priemere až 44,2 hodiny.
Podľa analytika Ľubomíra Koršňáka zamestnanci v sektore ubytovacích a stravovacích služieb trávia zvyčajne v práci výrazne viac času ako zamestnanci v iných odvetviach.
„Úplne najdlhší pracovný týždeň v priemere v EÚ nájdeme v poľnohospodárstve (až 45,8 hodiny). Nadpriemerne dlhý pracovný týždeň vykazujú aj stavebníctvo, ťažba, doprava a skladovanie či profesionálne a odborné činnosti, v priemere v EÚ okolo 42 – 42,5 hodiny týždenne. Viaceré z týchto odvetví sú charakteristické vyšším zastúpením živnostníkov. S výnimkou Rumunska naozaj platí, že čas strávený v práci je v priemere vyšší u živnostníkov (v priemere v EÚ 47 hodín týždenne) ako u zamestnancov (40,2 hodiny týždenne),“ tvrdí analytik.
[ad][/ad]Najkratší pracovný čas v Nórsku a Dánsku
Vo viacerých krajinách EÚ strávia živnostníci prácou týždenne viac ako 50 hodín (najviac v Belgicku – až takmer 53 hodín, najmenej v Rumunsku – necelých 40 hodín). Na opačnom konci rebríčka, t. j. medzi odvetviami, kde zamestnaní strávia v práci v priemere počas týždňa najmenej času, nájdeme vzdelávanie, verejnú správu, zdravotníctvo a sociálne služby (v priemere v EÚ menej ako 40 hodín týždenne), ale aj energetiku či spracovateľský priemysel (v priemere v EÚ 40,5 – 40,7 hodiny). Dlhší pracovný čas nemusí ešte nevyhnutne znamenať aj vyšší pracovný výkon.
Najkratší pracovný čas v Európe je v krajinách na severe Európy – v Nórsku a Dánsku – v priemere dokonca pracovný týždeň nepresahuje 40 hodín. Kratší pracovný čas však tieto krajiny často nahrádzajú vyššou produktivitou práce. HDP na odpracovanú hodinu tam patrí medzi najvyššie v Európe.
Patríme medzi workoholikov?
Pri pohľade na dĺžku odpracovaných hodín počas týždňa sa zdá, že Slováci a Česi nepatria medzi absolútnych „workoholikov“ Európy. Česi sú v rámci EÚ v dĺžke pracovného času mierny nadpriemer, v priemere za jeden týždeň odpracujú 41,7 hodiny, čo je približne o pol hodiny viac ako je priemer EÚ. Slováci sa priemeru nevymykajú takmer vôbec – týždenne v priemere odpracujú 40,2 hodiny, čo je približne o 5 minúť menej, ako je priemer EÚ a, naopak, o 5 minút viac ako priemer eurozóny.
Ani z pohľadu rozloženia dĺžky pracovného času medzi odvetvia sa obe krajiny v zásade nevymykajú štandardu EÚ – najdlhšie sa pracuje v oboch krajinách v stavebníctve, poľnohospodárstve a turizme, najkratší pracovný týždeň vykazujú vzdelávanie, energetika, verejná správa či spracovateľský priemysel.
Slovensko nevybočuje
Aj na Slovensku a v Česku platí, že o niečo dlhšie pracujú živnostníci ako zamestnanci. Rozdiel v dĺžke pracovného týždňa týchto dvoch skupín zamestnaných je však o niečo menší ako v priemere v EÚ.
Počet odpracovaných hodín zamestnancov je tak v rámci EÚ jemne nadpriemerný – 40,4 hodiny na Slovensku, 40,7 hodiny v Česku vs 40,2 hodiny v priemere v EÚ a, naopak, u živnostníkov podpriemerný – 45,5 hodiny na Slovensku, 46,4 hodiny v Česku vs 47,0 hodiny v priemere v EÚ. Počtom odpracovaných hodín teda slovenský pracovný trh zásadnejšie nevybočuje z rámca ostatných krajín EÚ.
[ad2][/ad2]Odporúčané články
Koncom decembra sa presúva celé Slovensko zo západu na východ a naopak. Zaujímalo nás preto, čo je pre cestujúcich najlepším riešením, aby sa dostali pred a počas sviatkov za svojimi blízkmi. Prinášame informácie o tom, v ktorých vlakoch sa odporúča zakúpiť miestenku a kde je to povinné.
V Košiciach sa v ako prvom slovenskom meste uskutočnil prieskum duševného zdravia v základných školách (ZŠ). Ako mesto informovalo, jeho výsledky sú priaznivé, väčšina žiakov sa v škole cíti príjemne, bezpečne a má pozitívne vzťahy so spolužiakmi aj učiteľmi.
Návrh nariadenia vlády Slovenskej republiky, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o adresnej energopomoci, vláda v stredu 3. decembra schválila. Ministerstvo hospodárstva SR, ktoré tento návrh pripravilo, uvádza, že cieľom návrhu nariadenia je nielen ustanoviť sumy adresnej energopomoci, ale upraviť všetky potrebné aspekty pre jej úspešné poskytovanie.