Náklady na výrobu pečiva a chleba opäť stúpli v dvojciferných číslach, tvrdí SZPCC
Slovenský zväz pekárov, cukrárov a cestovinárov (SZPCC) upozorňuje na to, že náklady na výrobu pečiva a chleba opäť stúpli v dvojciferných číslach. Podľa pekárov imtak nezostáva nič iné, než znova zvýšiť odbytové ceny a pokryť zvýšené náklady. Za posledné necelé dva mesiace vzrástla cena múky zo 420 eur na 550 eur za tonu, čo predstavuje nárast o 31 percent. Ceny olejov, droždia či prípravkov z múky vzrástli o 25 percent. Ceny obalového materiálu sú vyššie priemerne o 25 percent. Logistické náklady, predovšetkým z dôvodu stúpajúcich cien pohonných hmôt, vzrástli o pätinu.
Ak by tieto náklady pekári, cukrári či cestovinári do cien nepremietli, museli by pristúpiť k prepúšťaniu zamestnancov či zatváraniu svojich prevádzok. Informoval o tom predseda predstavenstva SZPCC Milan Lapšanský v tačovej správe.
„Každá pekáreň má inú nákladovú štruktúru, ale odbytové ceny chleba, pečiva či koláčov sú jednoducho pri aktuálnom dianí na trhoch neudržateľné. Ak to takto pôjde ďalej, naozaj hrozí, že niektoré pekárne budú musieť svoje prevádzky zatvoriť. Pekári majú záujem pracovať, ale v mimoriadnej situácii potrebujú mimoriadnu podporu. Štátu totiž platia dane i odvody neustále. V kritickej situácii preto očakávajú pomoc aj preto, že sektor zamestnáva až tretinu ľudí pracujúcich v potravinárstve a vo všetkých regiónoch Slovenska,“ uviedol Milan Lapšanský.
Zdroj: (SITA, it;bfe)
Odporúčané články
Inovačné centrum Košického kraja (ICKK) prišlo s novinkou, spustilo pilotný ročník výmenných stáží v rámci predmetu Inovuj a podnikaj. Na projekte spolupracuje s vybranými univerzitami a firmami z regiónu.
Dnes v stredu 12. marca 2025 dôjde k havarijnej odstávke dodávky ústredného kúrenia (ÚK).
Európa sa môže ocitnúť vo vodnej kríze, kedy dostupnosť vody nebude samozrejmosťou. Vodárenská infraštruktúra v celej Európe, nielen na Slovensku, je zastaraná a vyžaduje si obrovské investície. Riešenie tejto situácie bez využitia inovatívnych foriem financovania, či zapojenia súkromného sektora nebude možné. A to zas nebude možné bez odpolitizovania témy a zreálnenia regulácie. Vyplynulo to z diskusie za okrúhlym stolom na pôde Európskeho parlamentu v Bruseli venovanej European Water Resilience Strategy – EWRS (Európskej stratégii vodnej odolnosti). Tá sa prirodzene dotýka aj Slovenska.
