Napriek škandálom sa spotreba domácich potravín u Slovákov nezvyšuje
Napriek potravinovým škandálom, naposledy s poľským hovädzím mäsom, sa spotreba slovenských potravín u Slovákov nezvyšuje.
Uviedol to na tlačovej konferencii riaditeľ Únie hydinárov Slovenska (ÚHS) Daniel Molnár.
„Škandál s poľským hovädzím mäsom potvrdil, že kontroly vykonávané pri výrobe u nášho severného suseda sú nedostatočné a nedokážu zamedziť negatívnym účinkom na zdravie spotrebiteľa. Ak sú takéto nedostatky v členskej krajine EÚ, ako je to potom s kontrolami výroby mäsa a bezpečnosťou potravín v tretích krajinách? Za posledných osem rokov sme boli totiž svedkami veľkého množstva škandálov týkajúcich sa aj hydinového mäsa a vajec,“ priblížil.
[ad][/ad]Potravinové aféry
Podčiarkol, že je to spolu 20 potravinových afér týkajúcich sa dovážaného hydinového mäsa a vajec zo zahraničia. „Zarážajúce je, že napriek tejto skutočnosti je podiel domáceho hydinového mäsa na pultoch obchodných reťazcov neustále na úrovni nižšej ako 50 %,“ podčiarkol.
Po každej z potravinových afér sa podľa neho objavil v médiách apel na spotrebiteľov, obchodníkov a prevádzkovateľov stravovacích zariadení, aby sa prvotne orientovali na slovenské výrobky. „Skutočnosťou však je, že nedochádza k žiadnym zmenám podielu slovenskej hydiny a vajec na trhu,“ zdôraznil.Zároveň upozornil na to, že slovenskí spracovatelia hydiny musia spĺňať všetky prísne pravidlá EÚ a sú pod dôslednou a neustálou kontrolou veterinárnych inšpektorov.
„V niektorých členských štátoch EÚ a tretích krajinách to tak nie je. Veľké množstvo afér so zahraničným hydinovým mäsom a vajcami dokazuje, že kontroly sú v týchto krajinách nedostatočné a celý systém potravinového dozoru zlyháva. Preto je veľmi dôležité, aby slovenský spotrebiteľ hľadal na obale najmä označenie pôvodu hydinového mäsa. Hydinové mäso pochádzajúce zo Slovenska je slovenskými veterinármi niekoľkokrát skontrolované, bezpečné, zdravé a najmä čerstvé,“ podčiarkol Molnár.
[ad2][/ad2]Nízky podiel hydinového mäsa
Nepriaznivá situácia s hydinovým mäsom podľa Molnára pretrváva naďalej v sektore stravovania. „V gastrosektore, ako aj v sektore školského stravovania, je naďalej veľmi nízky podiel (menej ako 20-percentný) slovenského hydinového mäsa,” informoval.
Podľa ÚHS treba pre zlepšenie situácie skvalitňovať kontroly, najmä v stravovacích zariadeniach s dôrazom na pôvod hydinového mäsa a vajec, ich kvalitu a zdravotnú bezpečnosť. „Je potrebné legislatívne zabezpečiť, aby stravovacie zariadenia používali dostupnú kvalitnú, čerstvú a zdravotne bezpečnú slovenskú hydinu a vajcia, najmä tie, v ktorých stravníkom na obedy prispieva štát. Treba tiež zabezpečiť, aby v týchto zariadeniach boli stravníci, respektíve rodičia informovaní cez jedálne lístky, aký pôvod má surovina, z ktorej pripravujú stravu,“ dodal Molnár.
Únia hydinárov Slovenska je stavovská dobrovoľná a nepolitická organizácia združujúca slovenských chovateľov a spracovateľov hydiny aj producentov slepačích vajec. Vznikla v roku 1996 a v súčasnosti má 40 členov.
Čítajte aj:
- Škandál s poľským mäsom má aj obete, neprávom obvinených výrobcov zo SR
- Poľský minister poľnohospodárstva tvrdí, že podozrivé mäso nebolo nevyhovujúce
- Hygienici: Poľské mäso v košických reštauráciách ľuďom neuškodilo
(TASR, ROČ)
[ad3][/ad3]Odporúčané články
Mesto Košice pokračuje v projekte obnovy národnej kultúrnej pamiatky – súboru kalvárskych kaplniek v Košiciach aj s blízkym areálom. V uplynulých mesiacoch sa uskutočnili všetky prípravné práce týkajúce sa získania a realizácie viacerých odborných posudkov, sondáží a archeologického, reštaurátorskeho aj architektonicko-historického výskumu, ktoré boli podmienkou Krajského pamiatkového úradu (KPÚ) pre štartom ich komplexnej obnovy.
Od spustenia košického obchvatu ho využilo približne pol milióna vozidiel. Z veľkej časti išlo o nákladnú dopravu. Informovali o tom z mediálnej komunikácie Národnej diaľničnej spoločnosti (NDS). Po približne dvoch mesiacoch od otvorenia nového, 14-kilometrového úseku pri Košiciach sa podľa NDS poradilo dostať z metropoly východu 90 percent tranzitnej nákladnej dopravy. Denne cezeň prejdú približne tri tisícky ťažkých nákladných vozidiel.
Predvianočné obdobie v meste často pripomína nekonečný kolotoč nákupov. Ale stačí sa na chvíľu zastaviť a zistiť, že dôležité veci máme úplne inde než v regáloch obchodov. Hoci sú výklady plné lákavých ponúk, Košičania majú o ideálnom darčeku celkom inú predstavu. Ukazuje sa, že pre väčšinu z nás sú tie najvzácnejšie veci také, ktoré sa pod stromček do baliaceho papiera zabaliť nedajú.
