Nenechajme absurditu zničiť humanitu!

Osláviť  a netradične si pripomenúť odkaz 17. novembra – Dňa boja za slobodu a demokraciu, môžeme v Košiciach aj vďaka dvom mladým ľuďom. Druhý rok pripravujú sedemdňový multižánrový festival Matrioshka, ktorý charakterizuje „bezočivý“ vizuál. S Miroslavou Rybárovou a Slavom Stankovičom sme sa porozprávali nielen o festivale.

Bezprecedentné barbarstvo, brutálna vražda, šialené teroristické násilie, útok na ľudskosť. Aj tieto slová odzneli na adresu piatkových krvavých udalostí vo francúzskej metropole. Ako to zasiahlo vás a ako ovplyvnilo festival, ktorého motívom je práve výzva “Do not let Absurdity destroy Humanity/Nenechajme absurditu zničiť humanitu“?

Slavo:  V našich srdciach je smútok, rovnako ako v srdciach miliónov ďalších súcitiacich s tými, ktorých sa osobne dotklo to, čo sa stalo 13. novembra v Paríži. Osobne nás v rovnaký deň zasiahla aj jobovka z Islandu. Mali sme program v kníhkupectve Artforum  a po ňom sme sa dozvedeli, že nás navždy opustil kamarát, podporovateľ Artfora a dobrej literatúry Juraj Kušnierik. Nech písal o čomkoľvek, v jeho textoch bola sloboda, milosrdenstvo, láska a priateľstvo.

Mirka: To, čo sa stalo v Paríži, ale deje sa v iných krajinách sveta, nedokážem pochopiť. Fanatici vraždiaci bezbranných ľudí na uliciach, v kluboch, v baroch a reštauráciách – to je brutálne a absurdné. Naším festivalom sa snažíme prebúdzať ľudskosť a poukazovať na hodnoty demokracie a slobody, a to všetko dostalo silnú ranu. Som však presvedčená, že všetky dobré, dôležité a príkladné činy vzišli z odvahy, ľudskosti  a empatie, a  že nenávisť, strach a násilie nie sú cestou, ktorou by sme sa mali uberať.  Bolo by obrovskou chybou teraz ukázať prstom na státisíce zúfalých  ľudí a všetkých označiť za nebezpečných teroristov.

Tento piatok trinásteho potvrdil svoju zlopovestnosť. Nevieme, ako sa to odrazí na ďalšom živote Európanov.  Isté je, že budeme čeliť ťažkej skúške. Existuje riziko,  že iskra nenávisti z rozjatrenej bolesti môže spôsobiť veľký požiar. Vašim cieľom je prebúdzať kritické myslenie mladých ľudí, učiť ich rozlišovať, čo je manipulácia a propaganda…

Mirka: Nielen v dnešnej, informačne presýtenej dobe je dôležité, aby si človek z množstva informácií dokázal vyselektovať to podstatné, a zároveň pravdivé a hodnotné. Nemyslím si, že ľudia sú ovce, a nikto by ich z nich nemal robiť.  Obranou je nad každou informáciou sa zamyslieť. Pozastaviť sa nad tým, kto, čo a prečo mi ponúka. Dnes je bežné, najmä na sociálnych sieťach, že ľudia veľmi rýchlo, z prvej ruky niečo prijímajú alebo naopak, negujú. Neočakáva sa, že budú informácie spracúvať, konfrontovať, alebo sa nad nimi hlbšie zamýšľať. A to je nebezpečné.

Slavo: Bojím sa, že parížska tragédia spôsobí ešte väčšiu nenávisť voči migrantom, ktorí utekajú do Európy práve pred teroristami. Bojím sa nenávistnej vlny, ktorá môže prísť po prvom šoku. Ale tí mladí teroristi sú podľa mňa práve dôkazom toho, že ak sa nejaké náboženstvo stane ideológiou a spojí s účinnou propagandou, môže sa zmeniť na nebezpečnú zbraň masového vraždenia. Po tom všetkom som ešte viac presvedčený, že v našej snahe otvárať ľuďom oči máme pokračovať.

Ponuka rôznych akcií a podujatí v meste je ale veľká. Myslíte si, že spomienka na November ´89 ľudí ešte zaujíma? Čím ich chcete osloviť?

Slavo:  Mladých ľudí ťažko privediete ku kritickému uvažovaniu iba tým, že ich posadíte na klasickú besedu a niečím „nakŕmite“. Pre oslavu slobody by to bol navyše veľmi zlý východiskový bod. Uvedomili sme si, že kultúra a umenie sú dorozumievacím jazykom, ktorému súčasní mladí rozumejú. Preto sme sa rozhodli prilákať ich pozornosť nenásilne, netradičnými aktivitami. Robíme ich navyše na siedmich rôznych miestach, ktoré si Košičania obvykle spájajú s niečím iným. Napríklad dnešný dejepisný kvíz, ktorý bude v pivárni Kembridž a zajtrajšie divadlo o Karlovi Krylovi, ktorým festival vyvrcholí 17. novembra o 19. hodine v Kasárňach.  Je na nich, čo si z toho zoberú. Ak oslovíme len pár percent, aj tak to stojí za to. Veríme, že títo ľudia začnú premýšľať vlastnou hlavou a nenechajú sa manipulovať.

Mirka:  Sme výnimoční tým, že ponúkame sedemdňový ucelený festivalový program, ktorý vrcholí práve 17. novembra. A nie je len o minulosti. Snažíme sa jej reflektovaním upozorniť na nebezpečenstvá, ktoré hrozia aj dnes. Či už zo strany radikalizujúcich sa skupín, rôznych extrémistov alebo v dôsledku korupčného či klientelistického prostredia.  Chceme prispieť k tomu, aby ľudia znova začali rozmýšľať o tom, čo znamená byť občanom demokratickej krajiny.  Aby si uvedomili svoje práva i zodpovednosť. Robíme ho nielen pre mladých, ale aj pre seba. Lebo my tu žijeme radi.

V čase Nežnej revolúcie ste mali 6 a 13 rokov. Čo si z nej pamätáte a čo pre vás znamená 17. november?

Slavo: Pamätám si eufóriu ľudí, ktorí boli v meste. Bola to mohutná energia, ktorá sa šírila naprieč. Každý si bol s každým akosi blízky. Niečo podobné som zažil iba počas snehovej kalamity.  Všetci trčali v snehu, a keď  sa chceli vyhrabať, museli si pomáhať.  Zrazu spolu žartovali aj susedia, ktorí sa roky míňali. Vnímal som štrnganie kľúčmi a vytrvalosť, s akou ľudia na námestie opakovane prichádzali. Z dnešného pohľadu pre mňa November symbolizuje zmenu, nádej a šancu. Hoci sme sa ich nechopili práve najlepšie.

Mirka: Pre mňa je to ako vynorenie nad hladinu, ako nádych dusiacej sa spoločnosti. Patrí k najvýznamnejším dňom v našej novodobej histórii a pre nás prišiel v pravý čas. Napriek všetkým chorobám a rizikám, ktorými trpí naša spoločnosť, si neviem predstaviť, že by som žila v totalite. Ale priznávam, osobne si novembrové udalosti nepamätám. Asi som vtedy pozerala Bambuľku. Spomínam si však na náhlu zmenu atmosféry u nás doma, na takú nezvyčajnú zmes nádeje a radosti.

Ako vznikla „bezočivá“ Matrioshka

Matrioška bez očí - prenesene bezočivá - s pionierskou šatkou a päťcípou hviezdou namiesto úst je nezameniteľným sprievodcom novembrového festivalu Matrioshka. „Chceli sme tým vyjadriť, ako bývalý režim manipuloval s ľuďmi, ako ich zaslepoval šírením ideologickej propagandy, aký bol k nim bezočivý. Pripravil ich o jeden zo základných zmyslov, ktorý umožňuje pravdivo vnímať a poznávať svet,“ vysvetľuje projektová manažérka festivalu M. Rybárová.

„Nie je to iba logo, ale vizuál všetkých našich aktivít,“ zdôrazňuje dramaturg S. Stankovič. „Hľadali sme symbol totalitnej doby, ktorý by bol charakteristický a rozpoznateľný všade vo svete a ktorý je zároveň hravý. Kosák a kladivo neprešli,“ spomína s úsmevom a dodáva: „Matriošku sme si zvolili aj preto, lebo zvonku sa tvári ako niečo milé a kompaktné, ale je jasné, že vnútri niečo skrýva. A keď si myslíš, že už to poznáš, narazíš na ďalšiu skrytú figúrku.“

Miroslava Rybárová (1983)

Projektová manažérka festivalu Matrioshka, predsedníčka a a štatutárka OZ Azimut. Venuje sa profesionálnemu projektovému manažmentu a organizovaniu kultúrnych a spoločenských podujatí.  Externe spolupracuje s divadlom Na Peróne,  štúdiom WOONT  a alternatívnou cestovnou agentúrou Authentic Košice. Je aj ochotníckou herečkou košického Divadla nad vecou.

Slavo Stankovič (1976)

Fotograf na voľnej nohe, copywriter, kreatívec a  podporovateľ kníhkupectva ARTFORUM, dramaturg festivalu Matrioshka. Do kultúrneho diania v Košiciach sa zapája od roku 2001. Okrem kultúrnych podujatí a spoločenských aktivít v rámci OZ Azimut a programu Escalator pracuje na projekte Authentic Košice.

Foto: Veronika Janušková