Neonatológia získala štartovacie sety pre deti z Hniezda záchrany
Neonatologické oddelenie UNLP na Rastislavovej ulici, ktoré sa stará o bábätká uložené do Hniezda záchrany, získalo štartovacie sety a hniezda do postieľky so zavinovačkou. Dar im venovalo OZ Šanca pre nechcených, ktoré prevádzkuje verejné inkubátory po celom Slovensku.
Väčšina detí je do verejného inkubátora umiestnených bez akejkoľvek výbavy. Iba občas sa stáva, že zdravotnícky personál nájde pri dieťatku aj plienočku na výmenu.
„Štartovací set s cumlíkmi, fľaštičkou, podbradníkom a náhradným oblečením je naozajužitočný a vítame to. Rovnako hniezdo a zavinovačka sú veľmi praktické a háčkovaný medvedík bude veľmi peknou spomienkou. Ale ten skutočný štart do života sa pre dieťatko u nás začne až vtedy, ak zistíme, že je zdravé a prospieva,“ hovorí primárka Neonatologického oddelenia UNLP na Rastislavovej MUDr. Iveta Kostelníková.
OZ Šanca pre nechcených prevádzkuje verejné inkubátory na záchranu novorodencov v 19 slovenských mestách – v každom krajskom meste a vo viacerých väčších mestách. Hniezdo záchrany v UNLP je umiestnené v budove chirurgického monobloku (XIX. pavilón) na Rastislavovej 43 z vonkajšej strany.
„Je k nemu ľahký prístup z ulice, aby sme sa k dieťatku dostali hneď po rozozvučaní sa alarmu na našom oddelení, ktorý signalizuje, že do inkubátora bolo uložené dieťa. Naposledy sme našli dieťatko v hniezde v októbri 2020,“ dodala primárka Kostelníková.
Personál Neonatologického oddelenia sa od roku 2005, kedy bolo Hniezdo záchrany v UNLP sprevádzkované, postaral o 18 detí, z nich 12 chlapcov a 6 dievčat.
Zdroj: UNLP, A.F.
Odporúčané články
Starosta obce Zemplín Róbert Rostáš pracuje už druhý rok bez nároku na mzdu. Finančné prostriedky, ktoré by inak smerovali na jeho plat, investuje do rozvoja samosprávy. Doteraz takto do obce vložil približne 40-tisíc eur.
Ukrajina si v utorok pripomenula štvrté výročie začiatku ruskej plnohodnotnej invázie prejavmi solidarity zo strany svojich najbližších spojencov, pričom koniec najkrvavejšieho konfliktu v Európe od druhej svetovej vojny zostáva v nedohľadne.
Život Matúša Kotľára (40) sa dramaticky zmenil po narodení druhého dieťaťa. Jeho partnerka trpela na ťažkú popôrodnú psychózu a rodinu opustila. Matúš sa tak stal otcom samoživiteľom. Deti musel často brávať so sebou do práce na poľnohospodárske družstvo, pretože ich nemal u koho nechať. Doteraz žili v sociálnom zariadení vo Varhaňovciach, ktoré rodine nedokázalo ponúknuť priestor na skutočný rozvoj. Deti vyrastali v segregovanom školskom prostredí, ktoré im neposkytovalo dostatočné podmienky pre plnohodnotný vzdelávací a sociálny rozvoj a otec mal v odľahlej lokalite obmedzené možnosti nájsť si stabilnú prácu.
