Nezákonne bagruje, susedia sa boja zosuvu pôdy
Časť záhradkárskej lokality Vyšné Opátske je v stavebnej uzávere. Hrozí tam totiž zosun pôdy, k akému pred časom došlo neďaleko. Majitelia jedného z pozemkov však tvrdia, že na susedných parcelách sa bagruje a majú strach.
Pozemok s chatou vo svahu na Šípkovej ulici vlastní Jana Hanusková. Spolu s priateľom Štefanom Jeníkom sú znepokojení z toho, že sa na parcelách, ktoré sú pod ich pozemkom, už niekoľko dní bagruje vo veľkom.
Nestabilné územie
„Desiatky áut denne vyvážajú vybagrovanú hlinu preč. Pozemok stojí na mieste, kde je stavebná uzávera, geologicky nestabilné územie, čo potvrdili aj renomovaní geológovia zo štátneho ústavu. Bojíme sa, že sa zosunie svah. Podľa nás je ohrozený nielen náš pozemok, kde máme chatu, ale už aj susedné. Majiteľa spomínaného pozemku sme niekoľkokrát upozornili, reagoval tak, že je to jeho pozemok a môže si tam robiť, čo chce,“ vravia znepokojení Košičania, ktorí v chate bývajú a majú tam trvalý pobyt.
Podľa ich slov ide už o tretie bagrovanie s približne ročným odstupom, ale toto je najvýraznejšie. Už predtým sused vyrúbal aj stromy, ktoré zabezpečovali zadržiavanie vody, aby príliš rýchlo nestekala a nevytvárali sa jej zásobníky, čo zvyšuje nebezpečenstvo zosunu pôdy.
Ako nám povedali, situáciu ohlásili na viacerých miestach, vraj sa to rieši, ale veľmi pomaly.

Dlhodobé spory
Majiteľom pozemku, na ktorom sa bagruje, Marián Pečeňák, však susedom oponuje.
„Na svojom pozemku nerobím žiadne stavebné úpravy. Pred rokmi som tam naviezol asi 50 veľkokapacitných kontajnerov kvalitnej zeminy, ornice, ktorú som mal k dispozícii a bolo mi ju vtedy ľúto vyhodiť. A teraz ju len vyvážame. A okrem toho tam staviame plot,“ povedal nám v telefonickom rozhovore.
M. Pečeňák tvrdí, že so susedmi má dlhodobé spory. Svoj pozemok, ktorý sa skladá zo štyroch parciel, chce podľa svojich slov len skultivovať a premeniť na sad. Okrem toho vraví, že disponuje geologickým posudkom, podľa ktorého na jeho pozemku je pásmo vhodné aj podmienečne vhodné na stavebné úpravy.
[ad][/ad]Rozhodnutie úradu
Košický stavebný úrad už vie o prácach na spomínanom pozemku. „V rámci intencií stavebného zákona náš úrad už aj konal. Terénne úpravy boli stavebníkom vykonávané bez príslušného povolenia,“ dozvedeli sme sa od Ivety Kramárovej zo Stavebného úradu Mesta Košice.
Úrad vydal už vo februári minulého roka rozhodnutie, v ktorom bola M. Pečeňákovi uložená povinnosť zdržať sa akýchkoľvek stavebných úprav na predmetných parcelách.
„Nové skutočnosti preveríme, vykonáme štátny stavebný dohľad a budeme ďalej pokračovať podľa zákona,“ tvrdí I. Kramárová.
Treba rýchlo konať
Podľa názoru J. Hanuskovej a jej priateľa by však bolo potrebné reagovať urýchlene.
„Jednoznačne tu hrozí, že sa stane niečo také, ako v minulosti na Vyšnom Opátskom, v Nižnej Myšli a na ďalších miestach. Susedove vyhlásenie, že len vyváža kopu hliny, ktorú tam pred rokmi naviezol, nezodpovedá skutočnosti. Keď som to monitoroval, tak v priebehu šiestich dní v každý jeden z nich vyviezol 54 áut zeminy. Aj keby to bola pravda, tak už je vyvezenej oveľa viac zeminy, ako doviezli. Nebezpečenstvo zosuvu sa stále zvyšuje,“ netaja svoj strach.
Na margo úmyslu založiť sad podotýkajú, že odkedy M. Pečeňák pozemok vlastní, nezasadil na ňom nič.
[ad2][/ad2]Foto: Veronika Janušková
Odporúčané články
Kamil Šaško navštívil Detskú fakultnú nemocnicu Košice, kde sa oboznámil s aktuálnym stavom stavebných úprav pripravovaného pracoviska magnetickej rezonancie pre detských pacientov. Počas návštevy absolvoval prehliadku priestorov budúceho pracoviska a s vedením nemocnice rokoval aj o ďalších investičných projektoch, ktoré majú podporiť rozvoj pediatrickej zdravotnej starostlivosti na východnom Slovensku.
Život Matúša Kotľára (40) sa dramaticky zmenil po narodení druhého dieťaťa. Jeho partnerka trpela na ťažkú popôrodnú psychózu a rodinu opustila. Matúš sa tak stal otcom samoživiteľom. Deti musel často brávať so sebou do práce na poľnohospodárske družstvo, pretože ich nemal u koho nechať. Doteraz žili v sociálnom zariadení vo Varhaňovciach, ktoré rodine nedokázalo ponúknuť priestor na skutočný rozvoj. Deti vyrastali v segregovanom školskom prostredí, ktoré im neposkytovalo dostatočné podmienky pre plnohodnotný vzdelávací a sociálny rozvoj a otec mal v odľahlej lokalite obmedzené možnosti nájsť si stabilnú prácu.
Mesto Košice je lídrom v rámci Slovenska v oblasti štátom podporovaného nájomného bývania. Počas utorkovej diskusie v rámci interaktívneho podujatia „Mesto v meste“, ktoré sa od uplynulého pondelka až do konca tohto týždňa koná v Auparku, sa na tom zhodli košický primátor Jaroslav Polaček (nezávislý) a generálna riaditeľka Agentúry štátom podporovaného nájomného bývania Eva Lisová.