Od vypuknutia vojenského konfliktu vstúpilo z Ukrajiny na Slovensko viac ako 54-tisíc ľudí
Polícia na hraničných priechodoch z Ukrajiny na Slovensko vybavila za posledných 24 hodín 12 008 osôb. Aktuálne čakacie doby na najzaťaženejších hraničných priechodoch sa podľa hovorcu Prezídia PZ Michala Slivku pohybujú od 10 do 35 hodín. Celkovo bolo od vypuknutia konfliktu vybavených na hraničných priechodoch z územia Ukrajiny na Slovensko 54 304 vstupujúcich osôb.
Na hraničnom priechode Ubľa policajti za posledných 24 hodín do dnešného rána vybavili 3376 osôb. Na ukrajinskej strane čaká približne 700 vozidiel a 50 ľudí. Čakacia doba je na strane Ukrajiny 30 až 35 hodín.
Vo Vyšnom Nemeckom bolo v priebehu 24 hodín vybavených 7049 osôb. Na ukrajinskej strane čaká približne 1 500 vozidiel a 500 osôb. Čakacia doba je na strane Ukrajiny 10 až 12 hodín. Hraničným priechodom Veľké Slemence prišlo na Slovensko 1583 osôb. Na ukrajinskej strane čaká len niekoľko ľudí, vybavovaní sú priebežne.
Ako dodal Slivka, vybavovací proces naďalej spomaľujú colné kontroly a kontroly posádok vozidiel na strane Ukrajiny.
Zdroj: (SITA, kh;mč)
Odporúčané články
Volebný rok 2026 bude v Košiciach patriť predovšetkým primátorským voľbám a s nimi aj zvýšenému záujmu verejnosti o to, kto kandiduje, s akým programom a aké výsledky má za sebou. KOŠICE: DNES preto pripravili pre voličov aj kandidátov komplexný volebný servis, ktorého cieľom je priniesť objektívne, vyvážené a overené informácie pre všetkých.
V košickej mestskej hromadnej doprave dôjde od nedele 8. marca k dočasným zmenám. Dopravný podnik mesta Košice (DPMK) upozorňuje cestujúcich, že úpravy trás sa dotknú viacerých autobusových liniek pre pokračujúce práce na Rastislavovej ulici.
Život Matúša Kotľára (40) sa dramaticky zmenil po narodení druhého dieťaťa. Jeho partnerka trpela na ťažkú popôrodnú psychózu a rodinu opustila. Matúš sa tak stal otcom samoživiteľom. Deti musel často brávať so sebou do práce na poľnohospodárske družstvo, pretože ich nemal u koho nechať. Doteraz žili v sociálnom zariadení vo Varhaňovciach, ktoré rodine nedokázalo ponúknuť priestor na skutočný rozvoj. Deti vyrastali v segregovanom školskom prostredí, ktoré im neposkytovalo dostatočné podmienky pre plnohodnotný vzdelávací a sociálny rozvoj a otec mal v odľahlej lokalite obmedzené možnosti nájsť si stabilnú prácu.
