Ombudsmanka žiada ÚS o posúdenie niektorých zásahov do práv počas pandémie
Ombudsmanka Mária Patakyová žiada Ústavný súd SR o posúdenie ústavnosti niektorých zásahov do práv počas pandémie. TASR o tom informovala Michaela Pavelková z odboru komunikácie a protokolu Kancelárie verejného ochrancu práv SR.
[ad][/ad]„Vychádzajúc z posúdenia podnetov od podávateľov a podávateliek – či už v kontexte nariaďovania izolácie v štátom určených zariadeniach, ako aj v domácnosti – môže dochádzať k porušovaniu základného práva na osobnú slobodu v jeho ústavnom aj v medzinárodnoprávnom kontexte,“ uviedla Patakyová.
Má ísť najmä o problematiku pozbavovania osôb osobnej slobody formou karantény alebo izolácie, nedostatočnej právnej a súdnej ochrany pred zásahmi do základných práv a slobôd. Tiež o takzvané faktúry za štátnu karanténu, ako aj problém vágnych a príliš širokých kompetencií Úradu verejného zdravotníctva SR a Ministerstva zdravotníctva SR počas pandémie.
Podľa ombudsmanky je problematická aj nejasnosť kompetencií v oblasti zásahov do osobnej slobody obyvateľov formou izolácie či karantény v kontexte pandémie. Chýbajú jej tiež záruky proti svojvôli orgánu, ktorý takýmito kompetenciami disponuje.
[ad2][/ad2]Vyhlásila, že kompetencia ÚVZ SR pozbaviť osobu osobnej slobody nie je len jednorazová a nie je ani viazaná na krízovú situáciu, čiže je využiteľná aj v bežnom stave. „Zo zásahov do práv a úprav, ktoré sa môžu v krízovej situácii javiť ako vhodné, sa totiž v prípade nedostatočného dbania na základné ústavné štandardy môžu stať zbrane, ktoré môžu byť aj po ukončení krízovej situácie zneužité na zmenu charakteru štátu či významné zásahy do základných práv,“ upozornila. Podobné riziko vidí aj pri niektorých všeobecne formulovaných oprávneniach MZ SR.
Cena za absolvovanie štátnej karantény podľa nej v mnohých prípadoch prevýšila podporu zo strany štátu. Týmto osobám štát garantoval právo na primerané hmotné zabezpečenie. „Toto však v podstatnej miere de facto vyprázdnil uložením povinnosti nahradiť náklady nariadenej izolácie, a to potenciálne aj vo vyššej miere ako bolo poskytnuté primerané hmotné zabezpečenie,“ dodala v podaní s tým, že takýto postup je ústavne neakceptovateľný.
Ombudsmanka uviedla, že sa v týchto veciach už obracala na Generálnu prokuratúru SR, Radu vlády SR pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť, Výbor Národnej rady SR pre ľudské práva a národnostné menšiny. Tiež komunikovala s niektorými príslušnými ministerstvami. „Vzhľadom na to, že v praxi k zásadným zmenám nedošlo, rozhodla sa pre podanie na Ústavný súd,“ ozrejmila hovorkyňa.
(TASR)
[ad2][/ad2]
Odporúčané články
Národné olympijské centrum plaveckých športov v Košiciach a úsek rýchlostnej cesty R2 Kriváň – Mýtna sa stali hlavnými víťazmi 31. ročníka celoslovenskej súťaže Stavba roka 2025. Aktuálny ročník potvrdil silné zastúpenie a kvalitu projektov v regiónoch, pričom viacero prestížnych ocenení smeruje na východné Slovensko.
Dobrovoľníci čistia počas apríla rieku Hornád a jej prítoky na Spiši. Cieľom dobrovoľníckej akcie, ktorú organizuje Správa Národného parku (NP) Slovenský raj s viacerými vodáckymi skupinami, turistickými organizáciami, samosprávami i súkromným sektorom, je vyčistiť vodné toky od nahromadeného odpadu.
Rakovina prsníka patrí dlhodobo medzi najčastejšie onkologické ochorenia u žien. Predstavuje približne 16 % všetkých zhubných nádorov a jej výskyt má rastúci trend. Kým v roku 2014 bolo na Slovensku diagnostikovaných 2 686 prípadov, v roku 2021 to bolo už približne 3 300 nových pacientok.