Opičie kiahne sa nachádzajú už aj v Rakúsku. TOTO sú ich príznaky
Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky potvrdil výskyt opičích kiahní v niekoľkých krajinách Európskej únie. Hovorkyňa Viedenského zdravotného združenia dnes (23. 5.) potvrdila prvý prípad opičích kiahní aj v Rakúsku. Prvé kiahne boli zaznamenané v prvej polovici mája. Nejde však o nové ochorenie.
Ľudské opičie kiahne sa prvýkrát objavili v roku 1970 u deväť ročného chlapca. Od tohto obdobia sa tento typ kiahní vyskytoval prevažne, no nie výlučne, v Afrických krajinách, keďže Európa nepatrí medzi endemické oblasti výskytu. Slovensko doteraz neevidovalo žiadny potvrdený ani podozrivý prípad.
Charakteristika a symptómy
Symptómy opičích kiahní majú miernejšie príznaky, ako pravé kiahne. Vírus prechádza zo zvieraťa na človeka a neskôr sa prenáša aj medzi ľuďmi. Infekcia môže byť spôsobená kvapôčkami zo slín či výlučkami z dýchacích ciest, preniknutím cez ranky na koži a rovnako aj kontaktom s predmetmi alebo oblečením, ktoré bol kontaminované.
Medzi najčastejšie prejavy ochorenia patrí teplota, bolesť hlavy, svalov, chrbta. U niektorých sa môže prejaviť aj zimnica, opuch uzlín či únava a vyčerpanie. Typická vyrážka sa na tele (najskôr na tvári) môže objaviť v priebehu 5 dní.
Aká je prevencia?
Úrad verejného zdravotníctva uvádza, že inkubačná doba sa pohybuje v rozmedzí 6 až 21 dní. Odporúčania sú smerované na osoby, ktoré žijú alebo cestujú do západnej a centrálnej Afriky. Pozostávajú z vyhýbania sa ľuďom s príznakmi, vyhýbania sa kontaktu so zvieratami a predmetmi, ktoré by mohli byť kontaminované a odporúča sa konzumácia tepelne upravenej stravy či dôsledná hygiena.
“V súčasnosti by zdravotnícki pracovníci mali v rámci diferenciálnej diagnostiky zvážiť infekciu opičími kiahňami u jedincov so zodpovedajúcimi klinickými príznakmi. Je nutné informovať odbornú a laickú verejnosť o potenciálnom riziku šírenia opičích kiahní, najmä u osôb, ktoré majú príležitostný sex, viac sexuálnych partnerov a MSM komunity. Jedinci so zodpovedajúcimi príznakmi by mali bezodkladne vyhľadať odbornú starostlivosť,” dodáva úrad.
Zdroj: (WHO, TASR-vld rsc, VT)
Odporúčané články
Starosta obce Zemplín Róbert Rostáš pracuje už druhý rok bez nároku na mzdu. Finančné prostriedky, ktoré by inak smerovali na jeho plat, investuje do rozvoja samosprávy. Doteraz takto do obce vložil približne 40-tisíc eur.
Život Matúša Kotľára (40) sa dramaticky zmenil po narodení druhého dieťaťa. Jeho partnerka trpela na ťažkú popôrodnú psychózu a rodinu opustila. Matúš sa tak stal otcom samoživiteľom. Deti musel často brávať so sebou do práce na poľnohospodárske družstvo, pretože ich nemal u koho nechať. Doteraz žili v sociálnom zariadení vo Varhaňovciach, ktoré rodine nedokázalo ponúknuť priestor na skutočný rozvoj. Deti vyrastali v segregovanom školskom prostredí, ktoré im neposkytovalo dostatočné podmienky pre plnohodnotný vzdelávací a sociálny rozvoj a otec mal v odľahlej lokalite obmedzené možnosti nájsť si stabilnú prácu.
Kamil Šaško navštívil Detskú fakultnú nemocnicu Košice, kde sa oboznámil s aktuálnym stavom stavebných úprav pripravovaného pracoviska magnetickej rezonancie pre detských pacientov. Počas návštevy absolvoval prehliadku priestorov budúceho pracoviska a s vedením nemocnice rokoval aj o ďalších investičných projektoch, ktoré majú podporiť rozvoj pediatrickej zdravotnej starostlivosti na východnom Slovensku.
