Otázky financovania opatrení v boji proti klimatickým zmenám či nahlasovania vypúšťaných emisií ostávajú aj po COP26 otvorené
Otázky financovania opatrení v boji proti klimatickým zmenám či nahlasovania vypúšťaných emisií skleníkových plynov ostávajú aj po klimatickej konferencii COP 26 v škótskom Glasgowe otvorené. Ministerstvo životného prostredia SR (MŽP SR) to uviedlo v tlačovej správe, ktorú zaslalo tlačové oddelenie rezortu. Svetoví lídri sa v Glasgowe dohodli na znížení emisií metánu do roku 2030 najmenej o 30 percent či zastavení odlesňovania planéty. Na klimatickej konferencii, ktorá bola považovaná za dôležitejšiu, ako bola tá v Paríži v roku 2015, však neboli zodpovedané niektoré dôležité otázky.
Naďalej tak ostáva nejasné, akým spôsobom chce medzinárodné spoločenstvo kontrolovať množstvo emisií vypúšťaných do ovzdušia jednotlivými krajinami. Minister životného prostredia Ján Budaj (OĽaNO) sa na konferencii zúčastnil viacerých bilaterálnych rokovaní s poprednými predstaviteľmi Organizácie spojených národov (OSN) a Európskej únie (EÚ). Tá na konferencii prezentovala postoj, že plyn a jadrovú energiu nepovažuje za ekologické formy energie. S jej využívaním sa napriek tomu počíta za prísnych regulačných podmienok.
Podľa slov ministra životného prostredia Jána Budaja ide o prechodné riešenie na ceste k dosiahnutiu uhlíkovej neutrality. „Slovenská pozícia bola na klimatickej konferencii jasná. Urobíme všetko preto, aby sme klimatickú neutralitu dosiahli čím skôr. K tomuto cieľu môže prispieť každý z nás. Každý dobrý čin sa ráta,“ zdôraznil Budaj.
Šéf envirorezortu diskutoval s výkonnou tajomníčkou Dohovoru OSN pre zmenu klímy Patriciou Espinosa o dosiahnutí uhlíkovej neutrality do roku 2050. Tajomníčku ubezpečil, že Slovensko chce záväzok dosiahnuť aj napriek tomu, že patrí medzi najpriemyselnejšie krajiny EÚ. Budaj argumentoval tým, že Slovensko od roku 1990 znížilo emisie skleníkových plynov o 46 percent a 80 percent elektriny vyrába nízkouhlíkovo. Budaj diskutoval aj s podpredsedom Európskej komisie pre Európsku zelenú dohodu Fransom Timmeransom, s ktorým rozoberal hlavne reformu národných parkov a zastavenie odlesňovania.
Sériu bilaterálnych stretnutí minister uzavrel s poľskou ministerkou pre klímu a životné prostredie Annou Moskwa. Ministri sa zaoberali aj s mimoriadne aktuálnou témou, úlohou uhlia v energetickom mixe jednotlivých krajín. Kým Slovensko od roku 2023 nebude používať uhlie na výrobu elektrickej energie, Poľsko vyrába 75 percent energie z uhlia. Poľská vláda sa síce počas minulého roka dohodla s odbormi na postupnom ukončovaní ťažby uhlia, posledné bane na ťažbu uhlia však majú byť uzavreté až v roku 2049.
Zdroj: (SITA, mky;DSe)
Odporúčané články
Tento týždeň sa v súvislosti so spustením výroby teplej obaľovanej asfaltovej zmesi začína v Košiciach s opravami výtlkov, prepadnutých častí a iných závad na cestách a chodníkoch vo vlastníctve mesta. Od pondelka sa budú zarezávať a vybúravať poškodené časti vozovky a výtlky, v stredu sa začne aj so samotným asfaltovaním.
Aj v Košiciach si pripomenú výročie vraždy novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice, archeologičky Martiny Kušnírovej. Na sociálnej sieti o tom informuje iniciatíva Košice Spoločne. Pietne zhromaždenie sa uskutoční v sobotu 21. februára o 18:00 pri Immaculate (morový stĺp) na Hlavnej 68.
Policajná inšpekcia potvrdila, že vyšetrovateľ špecializovaného tímu Veritas dnes v ranných hodinách vykonal rozsiahlu policajnú akciu pod názvom „Kajúcnik“, v rámci ktorej obvinil štyroch súčasných a dvoch bývalých policajtov a jednu civilnú osobu zo závažnej trestnej činnosti.
