Otázky financovania opatrení v boji proti klimatickým zmenám či nahlasovania vypúšťaných emisií ostávajú aj po COP26 otvorené
Otázky financovania opatrení v boji proti klimatickým zmenám či nahlasovania vypúšťaných emisií skleníkových plynov ostávajú aj po klimatickej konferencii COP 26 v škótskom Glasgowe otvorené. Ministerstvo životného prostredia SR (MŽP SR) to uviedlo v tlačovej správe, ktorú zaslalo tlačové oddelenie rezortu. Svetoví lídri sa v Glasgowe dohodli na znížení emisií metánu do roku 2030 najmenej o 30 percent či zastavení odlesňovania planéty. Na klimatickej konferencii, ktorá bola považovaná za dôležitejšiu, ako bola tá v Paríži v roku 2015, však neboli zodpovedané niektoré dôležité otázky.
Naďalej tak ostáva nejasné, akým spôsobom chce medzinárodné spoločenstvo kontrolovať množstvo emisií vypúšťaných do ovzdušia jednotlivými krajinami. Minister životného prostredia Ján Budaj (OĽaNO) sa na konferencii zúčastnil viacerých bilaterálnych rokovaní s poprednými predstaviteľmi Organizácie spojených národov (OSN) a Európskej únie (EÚ). Tá na konferencii prezentovala postoj, že plyn a jadrovú energiu nepovažuje za ekologické formy energie. S jej využívaním sa napriek tomu počíta za prísnych regulačných podmienok.
Podľa slov ministra životného prostredia Jána Budaja ide o prechodné riešenie na ceste k dosiahnutiu uhlíkovej neutrality. „Slovenská pozícia bola na klimatickej konferencii jasná. Urobíme všetko preto, aby sme klimatickú neutralitu dosiahli čím skôr. K tomuto cieľu môže prispieť každý z nás. Každý dobrý čin sa ráta,“ zdôraznil Budaj.
Šéf envirorezortu diskutoval s výkonnou tajomníčkou Dohovoru OSN pre zmenu klímy Patriciou Espinosa o dosiahnutí uhlíkovej neutrality do roku 2050. Tajomníčku ubezpečil, že Slovensko chce záväzok dosiahnuť aj napriek tomu, že patrí medzi najpriemyselnejšie krajiny EÚ. Budaj argumentoval tým, že Slovensko od roku 1990 znížilo emisie skleníkových plynov o 46 percent a 80 percent elektriny vyrába nízkouhlíkovo. Budaj diskutoval aj s podpredsedom Európskej komisie pre Európsku zelenú dohodu Fransom Timmeransom, s ktorým rozoberal hlavne reformu národných parkov a zastavenie odlesňovania.
Sériu bilaterálnych stretnutí minister uzavrel s poľskou ministerkou pre klímu a životné prostredie Annou Moskwa. Ministri sa zaoberali aj s mimoriadne aktuálnou témou, úlohou uhlia v energetickom mixe jednotlivých krajín. Kým Slovensko od roku 2023 nebude používať uhlie na výrobu elektrickej energie, Poľsko vyrába 75 percent energie z uhlia. Poľská vláda sa síce počas minulého roka dohodla s odbormi na postupnom ukončovaní ťažby uhlia, posledné bane na ťažbu uhlia však majú byť uzavreté až v roku 2049.
Zdroj: (SITA, mky;DSe)
Odporúčané články
Ulice metropoly východu opäť zaplnili stovky bežcov s jasným cieľom – pomáhať tým, ktorí to najviac potrebujú. V stredu 14. mája sa v centre mesta uskutočnil už 17. ročník charitatívneho podujatia VSE City Run, ktoré je jedným z najväčších bežeckých podujatí svojho druhu na Slovensku.
Jednou z kľúčových výziev, ktorým bude čeliť nástupca pápeža Františka, bude problém sexuálneho zneužívania zo strany duchovných. Zhodli sa na tom katolícki kardináli, ktorí v pondelok stanovili 7. máj za deň začiatku voľby nového pápeža.
Kardináli budú dnes podvečer hlasovať iba raz, v ďalšie dni dvakrát v dvoch kolách, teda denne dokopy štyrikrát. Prvý dym z komína na streche Sixtínskej kaplnky by sa mohol objaviť dnes po 19:00, vo Vatikáne však neočakávajú, že by už dnes večer zaznel z lodžie na Bazilike sv. Petra známy latinský výraz „Habemus papam!“ – „Máme pápeža!“.
