Pátranie so šťastným koncom. Medveď chodil 17 dní so zaseknutým valcom na hlave (VIDEO)
Zásahovému tímu pre medveďa hnedého sa po dlhých dvoch týždňoch pátrania podarilo zachrániť medveďa, ktorý mal hlavu zaseknutú v kŕmnom valci pre vnadenie diviakov. Informovala o tom dnes (26. 5.) Štátna ochrana prírody SR (ŠOP), podľa ktorej sa zranený medveď trápil sedemnásť dní.
Za toto obdobie prešiel z Čierneho Váhu v Národnom parku Nízke Tatry až do územia Národného parku Slovenský raj, k obci Stratená. Správa Tatranského národného parku zároveň na sociálnej sieti uviedla, že blúdiaceho medveďa s valcom zazreli aj na jej hranici.
MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ: Po Košiciach sa pohyboval medveď. Zrážku s autom neprežil
Naučil sa piť vodu aj napriek prekážke
Zásahový tím vysileného medveďa dohľadal pri spomínanej obci Stratená. Po uspatí mu kŕmny valec z hlavy odstránili, medveďa ošetrili a opäť pustili do voľnej prírody. Podľa ochranárov zviera so zakliesnenou hlavou prežilo taký dlhý čas len vďaka tomu, že sa aj napriek prekážke naučilo piť vodu.
Chybou je uzamykací mechanizmus
Plastový kŕmny bubon slúži podľa ŠOP na vnadenie divej zveri, najmä diviakov. Zásobník je stavaný na približne 30 litrov kukurice. „Prax ukázala, že zabezpečenie kŕmneho valca pred inými živočíchmi, najmä medveďom hnedým, je nedostatočné. Jedince medveďa hnedého dokážu uzamykací mechanizmus prekonať a následne sa ku atraktantu, čo je vo väčšine prípadov kukurica, dostať,“ zhodnotila.
Aj tento prípad podľa nej poukazuje na to, ako vie toto zariadenie spôsobiť problémy a trápenie voľne žijúcim zvieratám. „Odporúčame preto úpravu uzamykacieho mechanizmu tak, aby ho medvede nedokázali poškodiť či prekonať,“ radia štátni ochranári.
Zdroj: SITA (fa)
Odporúčané články
Dopravný podnik mesta Košice, a. s. pripomína cestujúcej verejnosti, že v termíne od pondelka 2. marca 2026 do piatka 6. marca 2026 budú linky MHD premávať podľa cestovných poriadkov platných pre pracovné dni – školské prázdniny.
Život Matúša Kotľára (40) sa dramaticky zmenil po narodení druhého dieťaťa. Jeho partnerka trpela na ťažkú popôrodnú psychózu a rodinu opustila. Matúš sa tak stal otcom samoživiteľom. Deti musel často brávať so sebou do práce na poľnohospodárske družstvo, pretože ich nemal u koho nechať. Doteraz žili v sociálnom zariadení vo Varhaňovciach, ktoré rodine nedokázalo ponúknuť priestor na skutočný rozvoj. Deti vyrastali v segregovanom školskom prostredí, ktoré im neposkytovalo dostatočné podmienky pre plnohodnotný vzdelávací a sociálny rozvoj a otec mal v odľahlej lokalite obmedzené možnosti nájsť si stabilnú prácu.
Kamil Šaško navštívil Detskú fakultnú nemocnicu Košice, kde sa oboznámil s aktuálnym stavom stavebných úprav pripravovaného pracoviska magnetickej rezonancie pre detských pacientov. Počas návštevy absolvoval prehliadku priestorov budúceho pracoviska a s vedením nemocnice rokoval aj o ďalších investičných projektoch, ktoré majú podporiť rozvoj pediatrickej zdravotnej starostlivosti na východnom Slovensku.
