Pellegrini sa pred druhým kolom hlási za zástancu pokoja, mieru a stability
Slovensko sa už chystá na druhé kolo prezidentských volieb, ktoré sa uskutoční v sobotu 6. apríla. Peter Pellegrini, jeden z dvoch finálových kandidátov, už prezradil niečo o svojej vízii budúcnosti pre Slovensko.
STABILNÉ VEDENIE KRAJINY
Pellegrini, ktorý sa v prvom kole umiestnil za svojím protikandidátom Ivanom Korčokom s 37,02 percentami hlasov, zdôraznil potrebu pokojného a stabilného vedenia krajiny.
“Chcem byť prezidentom ľudí, nie prezidentom elít, médií, mimovládok alebo zahraničia. Moja kandidatúra symbolizuje mier a suverénne obhajovanie slovenských národných záujmov,” povedal Pellegrini na sociálnej sieti. Týmto vyhlásením sa jasne ohradil voči politike svojho protikandidáta a zdôraznil svoj zámer byť prezidentom, ktorý spája, nie rozdeľuje.
Pellegrini taktiež poukázal na možné politické následky, ak by sa jeho protikandidát, Ivan Korčok, stal prezidentom. Podľa Pellegriniho by Korčokova výhra mohla znamenať začiatok konca súčasnej vládnej koalície a posunúť Slovensko bližšie k progresívnym, liberálnym a pravicovým mocenským centrálnym politikám.
POTREBNÉ JE ÍSŤ VOLIŤ
“Je dôležité, aby sa ľudia zúčastnili na druhom kole volieb a rozhodli o budúcnosti Slovenska. Chcem, aby naša krajina zostala suverénna a nevzdávala sa svojich práv, ako je právo veta v otázkach, ktoré sú pre nás kľúčové, ako migrácia, postoj k vojne či kultúrno-etické otázky,” vysvetlil Pellegrini, naznačujúc obavy z preberania zodpovednosti za slovenskú zahraničnú politiku novým prezidentom.
Výzva k účasti na voľbách odznela v čase, keď Slovensko stojí na rázcestí medzi pokračovaním v stabilnej vláde a potenciálnou zmenou politického smerovania. Súčasné politické napätie a rozdiely v názoroch medzi kandidátmi poukazujú na dôležitosť nadchádzajúceho volebného rozhodnutia pre budúcnosť krajiny.
ODKAZY OD ODBORNÍKOV
Oboch kandidátov čakajú pred druhým kolom prezidentských volieb už len dva týždne kampane, ktoré podľa analytika Michala Misloviča z agentúry MEDIAN SK budú intenzívne sprevádzať výčitky a vymedzovanie sa voči sebe navzájom. V relácii Volebné ráno na RTVS :24 skonštatoval, že v takomto štádiu kampane už kandidáti musia poukazovať na negatíva oponenta a vymedzovať sa na rôznych témach, aby efektívne oslovili voličov, a to aj takých, ktorí sa nezúčastnili na prvom kole volieb.
Politológ Miroslav Řádek z Trenčianskej univerzity Alexandra Dubčeka poznamenal, že Peter Pellegrini potrebuje viesť kontaktnú kampaň v teréne. Zároveň poukázal na to, že Pellegrini je kandidát vládnych strán, ktoré majú svoje regionálne štruktúry a tie sa zrejme budú musieť tiež zmobilizovať, aby mu s touto kontaktnou kampaňou v menších mestách a obciach mohli pomôcť.
Pri Ivanovi Korčokovi si Řádek myslí, že by sa popri svojej kampani mohol obrátiť aj na zahraničie. Takýmto krokom by „pripomenul svoju zahranično-politickú akceptáciu“, keďže slovenské prezidentské voľby sú pod drobnohľadom zahraničia. „Predpokladám, že všetky tieto aspekty, aj regióny, aj komunálna aj zahraničná politika budú všetko veci, ktoré budú mať svoju váhu,“ skonštatoval Řádek.
Odporúčané články
Minister vnútra a šéf strany Hlas-SD Matúš Šutaj Eštok dodnes nechápe postup premiéra Roberta Fica v prípade vicepremiéra pre Plán obnovy a znalostnú ekonomiku Petra Kmeca. Ako uviedol v diskusnej relácii V politike spravodajskej televízie TA3, Kmec po prepuknutí kauzy s dotáciami pre priemysel sám avizoval vyvodenie osobnej zodpovednosti a v sobotu 15. novembra plánoval podať demisiu. Premiér sa však napriek tomu spravil „verejný signál” a avizoval odvolanie Kmeca.
„Liberálny majdan v roku 89 nám zobral národnú suverenitu aj sociálne istoty. Spravili z nás otrokov vo vlastnej krajine a dnes nás ešte aj ženú do vojny. A ešte aj ohlupujú nevzdelanú mládež, aby šírila vulgárnu nenávisť a neoliberálny dogmatizmus. Však život ich naučí,“ napísal v sprievodnom statuse k videu.
Európska komisia začala konanie voči Slovenskej republike v súvislosti s novelou ústavy, ktorú prijal parlament 26. septembra. Ako informuje ČTK, komisia zaslala Slovensku formálnu výzvu vo veci porušenia právnych predpisov, najmä zásad nadradenosti, autonómie, účinnosti a jednotného uplatňovania práva Európskej únie.
