Peter Pellegrini vyzval premiéra, aby zrušil núdzový stav
Podpredseda parlamentu Peter Pellegrini (Smer-SD) vyzval premiéra Igora Matoviča (OĽaNO), aby zrušil núdzový stav, ako aj zákaz zhromažďovať sa. V súčasnosti podľa neho neexistuje dôvod naďalej obmedzovať práva občanov a tiež ohrozovať poskytovanie zdravotnej starostlivosti. Zákaz zhromažďovania sa Pellegrinimu javí ako snaha zabrániť nesúhlasným protestom voči premiérovi. Pellegrini nevylučuje, že sa v tejto veci obráti na Ústavný súd (ÚS) SR.
Premiér podľa Pellegriniho namiesto jasného plánu špekuluje o predĺžení núdzového stavu. Upozornil, že tzv. kĺzavý medián, čiže ukazovateľ, ktorý si vláda stanovila na uvoľňovanie opatrení, je už dlhšie na hodnote nula.
[ad][/ad]Dokedy?
„Dokedy a podľa akého ukazovateľa ešte chce pán premiér Matovič udržiavať ekonomické obmedzenia a samotný núdzový stav?“ pýtal sa na pondelkovej tlačovej konferencii.
„Dnes je úplne zrejmé, že opatrenia začínajú byť brzdou ďalšieho oživovania ekonomiky,“ dodal s tým, že Slovensku hrozí pandémia nezamestnanosti a ekonomická chudoba.
Obráti sa na Ústavný súd
Pokiaľ premiér neprijme túto výzvu, Pellegrini verí, že núdzový stav po 90 dňoch skončí. Ak by ho chcel premiér opätovne predĺžiť, Pellegrini by uvažoval, že sa obráti na prezidentku Zuzanu Čaputovú, ktorá by podľa neho mohla ovplyvniť Matoviča, aby nepokračoval v tomto „čoskoro protiústavnom konaní“. Ak sa to nepodarí, je tu podľa neho priestor na ďalšie podanie na ÚS. Pripomenul pritom, že v začiatkoch mal núdzový stav svoje opodstatnenie.
Upozornil tiež na to, že rozhodnutia prijímajú nikým nevolené orgány, ktoré nemajú oporu v zákonoch ani Ústave SR. „Ústava SR nepozná konzíliá ani permanentné alebo neviem aké krízové štáby. Netušíme, kto a akým spôsobom a na základe akých kritérií bol do nich menovaný,“ doplnil Pellegrini s tým, že má ísť len o poradné orgány ústredného krízového štábu či premiéra. Rozhoduje podľa neho vždy vláda, ktorá má prevziať zodpovednosť.
Zákaz zhromažďovať sa
Podpredseda parlamentu upozornil tiež na to, že zákaz zhromažďovania zaviedli pred Veľkou nocou, no časovo ho neohraničili. Žiada preto premiéra, aby zákaz zrušil.
„Pretože sa to javí ako vaša snaha zabrániť komukoľvek, kto nesúhlasí s vašou politikou a chce to prejaviť buď protestom, alebo nejakým iným zhromaždením. Vy sa takýmto spôsobom bránite a ľuďom zakazujete prejavenie ich vlastného názoru,“ dodal.
Pellegrini nesúhlasí s tým, aby sa opatrenia predlžovali pre obavy z druhej vlny pandémie. „Zvolanie vlády je otázka maximálne 24 hodín. Keď druhá vlna príde a Slovensko bude musieť na ňu reagovať, bude dostatok dôvodov a času, aby sa vláda zišla a o prípadnom vyhlásení krízovej situácie, núdzového stavu alebo ďalších opatrení rozhodla následne,“ skonštatoval.
Poslanec Matúš Šutaj Eštok (Smer-SD) v tejto súvislosti povedal, že v Česku zrušili núdzový stav po 66 dňoch, v Maďarsku sa má zrušiť a na Slovensku sa tak ešte nestalo, hoci je tu lepšia situácia. Pellegrini povedal, že by núdzový stav zrušil už dnes.
Núdzový stav vyhlásila vláda pre štátne nemocnice pôvodne od 16. marca 2020. Následne ho viackrát rozšírila o ďalšie oblasti a opatrenia. V zmysle zákona o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu môže trvať maximálne 90 dní. Jeho predĺženie či opätovné vyhlásenie právna úprava nešpecifikuje.
[ad2][/ad2](TASR)
Odporúčané články
Od spustenia košického obchvatu ho využilo približne pol milióna vozidiel. Z veľkej časti išlo o nákladnú dopravu. Informovali o tom z mediálnej komunikácie Národnej diaľničnej spoločnosti (NDS). Po približne dvoch mesiacoch od otvorenia nového, 14-kilometrového úseku pri Košiciach sa podľa NDS poradilo dostať z metropoly východu 90 percent tranzitnej nákladnej dopravy. Denne cezeň prejdú približne tri tisícky ťažkých nákladných vozidiel.
Už od pondelka 24. novembra prebiehajú v Abú Zabí majstrovstvá sveta v kickboxe dospelých pod hlavičkou známej organizácie WAKO. Za Slovensko bojovali aj dve ženy, jedna z nich je členkou našej redakcie.
Vláda v stredu schválila návrh zákona, ktorého hlavným cieľom je zosúladiť slovenskú legislatívu s európskou smernicou o transparentnosti odmeňovania a posilniť tak zásadu rovnakého odmeňovania žien a mužov za rovnakú prácu alebo prácu rovnakej hodnoty. Nový zákon má transponovať do právneho poriadku Európsku smernicu (EÚ) 2023/970 z 10. mája 2023, ktorej transpozičná lehota uplynie do 7. júna 2026.