Platiť nemusí!
Búrlivé protestné zhromaždenie pred magistrátom v júni tohto roku sa skončilo stovkami nálepiek, ktoré nespokojní Košičania nalepili na budovu magistrátu. Ich odstraňovanie mal zaplatiť organizátor protestu.
Organizátorom protestného zhromaždenia proti novému parkovaciemu systému bol občiansky aktivista Henrich Burdiga. Po skončení prejavov zúčastnení hromadne polepili budovu, interiér i schodisko magistrátu nálepkami, ktoré v tom čase rozdávali ľudia z iniciatívy Nezaplatím EEI ani cent – občianska neposlušnosť. Viacero z nich skončilo aj na fotografiách vedenia mesta a poslancov vo vstupnej hale. Nálepky musela na druhý deň odstraňovať upratovacia firma.
Henrich Burdiga bol prekvapený, keď dostal o dva týždne faktúru od správcu budovy, teda Bytového podniku mesta Košice. „Okrem sumy za elektrickú energiu, ktorú som si u nich objednal, BPMK odo mňa žiadalo aj zaplatenie upratovacích prác v hodnote 237 eur s DPH. Hneď som to aj reklamoval s tým, že mi nie je známe, že by v príčinnej súvislosti so zhromaždením a na podnet jeho organizátorov vznikla potreba upratovacích prác,“ hovorí aktivista.
Po viacerých listoch medzi ním a riaditeľom BPMK Róbertom Ujpálom mu už došla správna faktúra, len za poskytnutie elektriny na necelých 60 eur. Keď sme sa pýtali BPMK, prečo už netrvá na zaplatení upratovacích služieb, prišla nám ako odpoveď len jedna veta: „Ide o čiastočne sporný nárok, preto bolo upustené od jeho ďalšieho uplatňovania.“
Foto: Iveta Vaculová
Odporúčané články
Príslušníci Finančnej správy Slovenskej republiky odhalili na hraničnom priechode Vyšné Nemecké pokus o nezákonnú prepravu veľkej sumy hotovosti. Bankovky v hodnote približne 450-tisíc amerických dolárov boli ukryté v prístrojovej doske osobného automobilu.
Dopravný podnik mesta Košice, a. s. pripomína cestujúcej verejnosti, že v termíne od pondelka 2. marca 2026 do piatka 6. marca 2026 budú linky MHD premávať podľa cestovných poriadkov platných pre pracovné dni – školské prázdniny.
Život Matúša Kotľára (40) sa dramaticky zmenil po narodení druhého dieťaťa. Jeho partnerka trpela na ťažkú popôrodnú psychózu a rodinu opustila. Matúš sa tak stal otcom samoživiteľom. Deti musel často brávať so sebou do práce na poľnohospodárske družstvo, pretože ich nemal u koho nechať. Doteraz žili v sociálnom zariadení vo Varhaňovciach, ktoré rodine nedokázalo ponúknuť priestor na skutočný rozvoj. Deti vyrastali v segregovanom školskom prostredí, ktoré im neposkytovalo dostatočné podmienky pre plnohodnotný vzdelávací a sociálny rozvoj a otec mal v odľahlej lokalite obmedzené možnosti nájsť si stabilnú prácu.
