Podľa analytikov prispela Prvá pomoc počas prvej vlny pandémie k udržaniu zamestnanosti

Príspevky pre zamestnávateľov a samostatne zárobkovo činné osoby v rámci tzv. Prvej pomoci prispeli počas prvej vlny pandémie k udržaniu zamestnanosti na Slovensku. Pomoc dokázala zabrániť prepúšťaniu, ak ju štát poskytol čo najskôr a trvala dlhšie ako dva mesiace. S dĺžkou poberania jej vplyv rastie a po piatich až siedmich mesiacoch v závislosti od opatrenia prudko klesá. Vyplýva to z výsledkov spoločnej analýzy Útvaru hodnoty za peniaze a Inštitútu finančnej politiky (IFP), o ktorých v tlačovej správe informovalo Ministerstvo financií SR. Do systému Prvej pomoci štát investoval do konca minulého roka takmer 2,2 miliardy eur, z toho v prvej vlne pandémie 481 miliónov eur.

„Firmy, ktoré dostali pomoc počas prvých dvoch mesiacov pandémie a poberali ju najmenej tri mesiace, prepúšťali pri všetkých opatreniach v priemere menej ako firmy, ktoré pomoc dostali neskôr a trvala kratšie. Vplyv opatrení na prepúšťanie klesá a stráca na význame, ak sa pomoc poskytla neskôr a na kratšie obdobie,” uviedol rezort financií. Najvyšší počet podporených firiem bol zo sektorov obchod, priemysel, ubytovacie a stravovacie zariadenia. Z hodnotenia tiež vyplýva, že najefektívnejším nástrojom bol tzv. Kurzarbeit. Táto forma pomoci bola najúčinnejšia pre menšie zatvorené prevádzky a pre veľké firmy nad 250 zamestnancov.

„V prípade ďalšieho poskytovania Prvej pomoci a stáleho kurzarbeitu odporúčame pomoc poskytovať čo najrýchlejšie a po obmedzené obdobie (6 mesiacov), kedy podľa analýzy pôsobila najsilnejšie a zohľadňovať aj finančné zdravie firiem v minulosti,” uviedol IFP. Po dlhšom období priamej podpory pracovných miest je podľa inštitútu potrebné presunúť pozornosť od dotovania pracovných miest na zvyšovanie zamestnateľnosti cez podporu ďalšieho vzdelávania a rekvalifikácie zamestnancov, obzvlášť tých najzraniteľnejších.

Zdroj: (SITA, su;it)