Podnikateľ žiada brigádnikov, aby mu vrátili peniaze

Majiteľ spoločnosti, ktorý prevádzkoval v Steel Aréne počas Majstrovstiev sveta v ľadovom hokeji gastroprevádzky, si spätne žiada peniaze od brigádnikov. 

Podnikateľ svoj neobvyklý krok odôvodňuje schodkom, ktorý zistil pri inventúre. Informoval nás o tom jeden z brigádnikov. Volajme ho Tomáš, keďže si chcel zachovať anonymitu z obavy o výplatu, ktorú mal dostať koncom júna.

Podľa jeho slov bolo v Steel Aréne celkovo jedenásť bufetov, z toho tri bary. V každom bufete pracovali štyria ľudia, v hlavnom bare traja a v dvoch bočných baroch ďalší dvaja zamestnanci. Za ich konkrétny bufet so štyrmi brigádnikmi si podnikateľ spätne vyžiadal 1500 eur a dodatočne ešte 400 eur. Peniaze, ktoré mali vrátiť, rozpočítal na hlavu každého z nich. 

Inventúry v nedohľadne 

Podľa slov Tomáša sa inventúra  v réžii firmy mala pôvodne robiť v každom bufete vždy po zápase, no nedialo sa tak. „Zástupca majiteľa nám na začiatku hovoril, že inventúra sa v daný deň robiť nebude, lebo je veľa hodín a chce, aby sme sa vyspali. Potom tvrdil, že sa spraví, keď bude menej návštevníkov, čo sa tiež nedialo. Nakoniec povedal, že sa bude robiť v posledný deň, no nedošlo ani k tomu. Stále sa to odkladalo, až sa spravila tri týždne po podujatí,“ opisuje brigádnik. 

Zmluvne súhlasili s vyrovnaním 

Jeden bod v dohode o brigádnickej práci hovorí o tom, že zamestnanec dáva súhlas zamestnávateľovi na vykonanie zrážky zo mzdy pri náhrade škody vzniknutej schodkom. Tomáš aj rátal s nejaký rozdielom, no nie s takou vysokou sumou. „Ako mi môžu dokázať, že práve ja som spôsobil tú škodu, keď nemajú na to dôkazy a nerobili sa pravidelne inventúry? Čakal som možno nejakých zopár desiatok eur, ale nie až takúto sumu,“ hovorí. Zástupca firmy im povedal, že ak peniaze nevrátia, nedostanú svoj plat. „Neviem odkiaľ mu mám vrátiť tie peniaze, keď nemám ešte ani výplatu,“ zamýšľa sa študent. 

Technicky nezvládnuteľné

Majiteľom firmy GLOBAL FINA, s.r.o., ktorá zabezpečovala občerstvenie v bufetoch počas majstrovstiev, je Stanislav Kuriľák. Tvrdí, že takýto vysoký finančný schodok sa nazbieral kvôli dlhodobému rázu podujatia. „Majstrovstvá trvali dva týždne, odohrali na nich 30 zápasov. Stačilo, že brigádnikovi ušlo na jednom zápase 10 eur a zrazu z toho bolo 300 eur,“ vysvetľuje Kuriľák. Priznáva, že inventúry sa nerobili každý deň, pretože sa to nedalo technicky zvládnuť. „Je to aj naša chyba, ale v tom objeme a za takých okolností sa to vždy nedalo. Ešte sme nerobili takúto dlhodobejšiu akciu. Problém bol aj vo frekvencii zápasov,“ priznáva Kuriľák. 

Nevedel uviesť konkrétne čísla

Majiteľ nám nevedel povedať finálnu sumu manka za všetky bufety a ani to, medzi koľkých zamestnancov sa tento finančný rozdiel rozpočítaval. Uviedol, že s vrátením peňazí mali problém šiesti brigádnici. „Neviem vám poskytnúť tieto informácie a popravde sa mi do toho ani nechce, hocičo by som teraz povedal, tak by som si vymýšľal,“ reagoval na naše konkrétne otázky. Povedal, že tieto údaje nám pošle dodatočne, no nestalo sa tak. Potvrdil aj informáciu, že ak dotknutí zbrigádnici nezaplatia požadované čiastky, stiahne im peniaze z platu. Podľa neho ide o štandardný postup.

Advokát tvrdí, že zamestnávateľ postupuje protiprávne

Na názor k vzniknutej situácii sme sa opýtali aj odborníka, advokáta Romana Frnča. Tvrdí, že zamestnávateľ pri uzatváraní zmluvy nepostupoval správne a nemá nárok na vrátenie peňazí v plnej sume.  

„Z popisovanej situácie je zrejmé, že zamestnanci nemali mať uzatvorenú dohodu o hmotnej zodpovednosti. Preto je na zamestnávateľovi, aby im dokázal, že práve porušenie konkrétnej povinnosti malo viesť k vzniknutému schodku, čo v tejto veci absentuje. V takomto prípade preto môže zamestnávateľ požadovať maximálne tretinu skutočnej škody a vyplatiť tretinu dohodnutej odmeny za vykonanie práce. Ak zamestnávateľ plánuje zraziť zamestnancom zo mzdy vzniknutý schodok, tak postupuje protiprávne, keďže Zákonník práce pri brigádnických dohodách takúto možnosť neupravuje. Aj v zmysle judikatúry našich súdov by dokonca pri klasickej pracovnej zmluve k takémuto kroku musel mať uzatvorenú dohodu o zrážkach zo mzdy, pričom by ju musel uzatvoriť až následne po tom, čo škoda vznikne a nie vopred, keď takáto situácia ešte ani nevznikla,“ advokát Roman Frnčo.