Poslanci dnes zaujmú stanovisko k Záborskej zákonu o pomoci tehotným ženám
Poslanci Národnej rady SR (NR SR) dnes rozhodnú o tom, či do druhého čítania posunú novelu zákona o pomoci tehotným ženám, ktorú predložila Anna Záborská (OĽaNO) spolu so skupinou poslancov. Predkladatelia zákona v dôvodovej správe tvrdia, že cieľom je vytvorenie podporných opatrení pre ženu, ktorá zvažuje podanie žiadosti o umelé ukončenie tehotenstva.
Zaviesť sa má pravidlo, že zariadenie núdzového bývania budú môcť využívať aj tehotné matky po dobu tehotenstva a troch rokov od pôrodu, ak sa o dieťa osobne starajú. Žena, ktorá sa rozhodne pre utajený pôrod, by mala dostávať nemocenské od 21. týždňa tehotenstva. Novela tiež hovorí o tom, že druhý lekársky posudok pred potratom má byť dobrovoľný, nie povinný. Navrhovaný zákon zároveň zakazuje reklamu na „potrebu alebo dostupnosť” umelého ukončenia tehotenstva a na služby alebo tovary ponúkané na účely výkonu potratov.
Parlament minulý rok v októbri neschválil Záborskej novelu zákona o zdravotnej starostlivosti, ktorá sa týkala interrupcií. Chýbal jeden hlas, keďže za schválenie návrhu bolo 58 zo 117 prítomných poslancov.
Zdroj: (SITA, kh;gko)
Odporúčané články
Mesto Košice, v spolupráci s Visit Košice a Creative Industry Košice, vyhlásilo začiatkom marca grantovú výzvu na rok 2026. V rámci nej sú otvorené dva programy.
Mesto Košice je lídrom v rámci Slovenska v oblasti štátom podporovaného nájomného bývania. Počas utorkovej diskusie v rámci interaktívneho podujatia „Mesto v meste“, ktoré sa od uplynulého pondelka až do konca tohto týždňa koná v Auparku, sa na tom zhodli košický primátor Jaroslav Polaček (nezávislý) a generálna riaditeľka Agentúry štátom podporovaného nájomného bývania Eva Lisová.
Život Matúša Kotľára (40) sa dramaticky zmenil po narodení druhého dieťaťa. Jeho partnerka trpela na ťažkú popôrodnú psychózu a rodinu opustila. Matúš sa tak stal otcom samoživiteľom. Deti musel často brávať so sebou do práce na poľnohospodárske družstvo, pretože ich nemal u koho nechať. Doteraz žili v sociálnom zariadení vo Varhaňovciach, ktoré rodine nedokázalo ponúknuť priestor na skutočný rozvoj. Deti vyrastali v segregovanom školskom prostredí, ktoré im neposkytovalo dostatočné podmienky pre plnohodnotný vzdelávací a sociálny rozvoj a otec mal v odľahlej lokalite obmedzené možnosti nájsť si stabilnú prácu.
