Prelom v testovaní na COVID-19 môže priniesť senzor vyvíjaný na UPJŠ Košice
Rýchlo, presne, lacno a jednoducho – tak by malo fungovať testovanie na ochorenie COVID-19 pomocou nového typu elektrochemického senzora. Ten by zo slín zakrátko určil, či človek je alebo nie je infikovaný. Na vývoji senzora, ktorý môže predstavovať prelom v detekcii vírusov, v súčasnosti pracujú odborníci z Univerzity Pavla Jozefa Šafárika (UPJŠ) v Košiciach.
Senzor v zariadení s približnou veľkosťou zápalkovej škatuľky v spojení s vyvíjanou aplikáciou by umožnil aj domáce samotestovanie. Takýto spôsob by pritom bol vhodný aj na zisťovanie iných druhov vírusových ochorení. „Výhodami nami vyvíjaného senzora je najmä vysoká presnosť, pri elektrochemických testoch sa blížime takmer k 100-percentnej správnosti výsledku testovania. Ďalšou výhodou je rýchlosť, jedno testovanie spolu s vyhodnotením pomocou aplikácie trvá len niekoľko sekúnd. Z môjho pohľadu najväčšou výhodou je jednoduchosť vykonávania testov, to znamená, že po vyvinutí aplikácie, ktorá bude schopná vyhodnotiť dané merania, bude možné samotestovanie pacientov na jednoduchom prenosnom zariadení, ktoré sa ľahko napája k akémukoľvek zariadeniu, ako je počítač, mobil či tablet,“ priblížila pre TASR spoluriešiteľka projektu Ivana Šišoláková.
Na senzore pracujú tímy z ústavov chemických a biologických vied prírodovedeckej fakulty v spolupráci s tímom z Lekárskej fakulty UPJŠ. Interdisciplinárny projekt EDEVIR je financovaný cez výzvu Agentúry na podporu výskumu a vývoja (APVV). Vedúcim riešiteľom je infektológ Pavol Jarčuška. Výskumný tím prírodovedeckej fakulty je zložený z mladých vedcov Martina Panigaja, Jany Shepa a Ivany Šišolákovej pod vedením Renáty Oriňakovej z katedry fyzikálnej chémie.
V súčasnosti sa na odhalenie ochorenia COVID-19 často používajú antigénové testy, ktoré zaznamenávajú antigény vírusu v krátkom čase, no sú spojené s nižšou senzitivitou a špecificitou. Elektrochemický senzor bude pritom aj kvantitatívny, teda bude perspektívne zaznamenávať množstvo vírusových častíc vo vzorke. Na projekt nadväzuje vytvorenie aplikácie k vyvíjaným testom na diagnostiku vírusov. Zámerom pritom je aj to, aby aplikácia po každom meraní odoslala výsledky pacienta do databázy a takýmto spôsobom by výsledky meraní a počty infikovaných pacientov boli k dispozícii pre následnú kontrolu.
Aktuálne podľa Šišolákovej prebieha testovanie na komerčnom tzv. spike proteíne koronavírusu, pričom onedlho to budú aj reálne vzorky pacientov. „Predpokladáme, že koncom roka 2021 by sme už mali mať k dispozícii reálny produkt so všetkými testami a aplikáciou na vyhodnotenie výsledkov,“ uviedla. Za veľkú výhodu senzora považuje aj to, že veľmi malou zmenou v príprave bude možné pripraviť ho na akékoľvek vírusové ochorenie. „Tak by sme vedeli promptne reagovať v prípade, ak by v budúcnosti došlo k vypuknutiu ďalších pandémií alebo epidémií,“ dodala.
Zdroj: TASR (bh)
Odporúčané články
V závere roka 2025 sme informovali o tom, že wellness centrum v Národnom olympijskom centre plaveckých športov (NOCKE) pripadlo do nájmu firme mestského poslanca Miroslava Špaka a jeho firme SPAK, s. r. o. Pár dní pred Vianocami ohlásil poslanec Špak v rámci projektu KW360 využívanie fitness a wellness centra v NOCKE za symbolický jednorazový poplatok. Problém je, že SPAK s.r.o. prevádzkuje wellness. Fitness centrum prevádzkuje Naytilus Fitness, ktorý sa od Špakovho projektu dištancoval.
Aj v Košiciach si pripomenú výročie vraždy novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice, archeologičky Martiny Kušnírovej. Na sociálnej sieti o tom informuje iniciatíva Košice Spoločne. Pietne zhromaždenie sa uskutoční v sobotu 21. februára o 18:00 pri Immaculate (morový stĺp) na Hlavnej 68.
Život Matúša Kotľára (40) sa dramaticky zmenil po narodení druhého dieťaťa. Jeho partnerka trpela na ťažkú popôrodnú psychózu a rodinu opustila. Matúš sa tak stal otcom samoživiteľom. Deti musel často brávať so sebou do práce na poľnohospodárske družstvo, pretože ich nemal u koho nechať. Doteraz žili v sociálnom zariadení vo Varhaňovciach, ktoré rodine nedokázalo ponúknuť priestor na skutočný rozvoj. Deti vyrastali v segregovanom školskom prostredí, ktoré im neposkytovalo dostatočné podmienky pre plnohodnotný vzdelávací a sociálny rozvoj a otec mal v odľahlej lokalite obmedzené možnosti nájsť si stabilnú prácu.