Prerokujú Žarnayov návrh
Návrh na zmenu parkovacieho nariadenia, ktorá spočíva v zúžení predmetu nájmu firme EEI len na centrálnu mestskú zónu, už druhýkrát predložil mestský poslanec Oto Žarnay (OĽaNO). Prvý pokus mu v auguste nevyšiel.
Vedenie magistrátu vtedy trvalo na tom, že návrh musí byť podľa rokovacieho poriadku podaný najmenej 10 týždňov pred zasadnutím zastupiteľstva. Keďže sa to stihnúť nedalo, na septembrové rokovanie ho nezaradili.
Minulý týždeň O. Žarnay podal svoj návrh opäť. „Od snahy zmeniť toľko diskutované nariadenie som nikdy neupustil. Spolu s aktivistami nám ide o to isté, o čo ide v petícii viac ako 17-tisíc ľuďom, ktorí nesúhlasia so súčasným systémom parkovania v meste,“ hovorí poslanec Žarnay.
Lehotu stihol
Jeho návrh by sa na rokovanie mestského zastupiteľstva už mal dostať. „Jediným dôvodom, prečo nebol návrh poslanca Žarnaya predložený na rokovanie zastupiteľstva v septembri tohto roka, bolo nedodržanie lehôt. Keďže v súčasnosti neexistuje legislatívna prekážka, oslovili sme poslanca Žarnaya s otázkou, či ešte má záujem o jeho predloženie,“ povedal nám vedúci komunikačného referátu mesta Jozef Marko.
Referenda sa vzdal
Opozičný poslanec O. Žarnay prišiel v septembri po neúspešnom podaní návrhu na zmenu VZN aj s myšlienkou celomestského referenda o parkovaní v Košiciach. Zaujímalo nás, či je ešte z jeho strany aktuálna. „Keďže sa nestretla s pozitívnym ohlasom ani u mojich kolegov poslancov a ani u aktivistov, o prípadnom referende už neuvažujem,“ povedal nám Oto Žarnay.
Foto: Veronika Janušková
Odporúčané články
Regionálny úrad verejného zdravotníctva so sídlom v Košiciach (RÚVZ Košice) vyzýva fyzické osoby – podnikateľov, právnické osoby a fyzické osoby – občanov na vykonanie celoplošnej preventívnej deratizácie.
Mnoho migrantov preskočilo alebo oboplávalo dvojitý hraničný plot vyčnievajúci do mora alebo prešli hranicou počas odlivu.
Život Matúša Kotľára (40) sa dramaticky zmenil po narodení druhého dieťaťa. Jeho partnerka trpela na ťažkú popôrodnú psychózu a rodinu opustila. Matúš sa tak stal otcom samoživiteľom. Deti musel často brávať so sebou do práce na poľnohospodárske družstvo, pretože ich nemal u koho nechať. Doteraz žili v sociálnom zariadení vo Varhaňovciach, ktoré rodine nedokázalo ponúknuť priestor na skutočný rozvoj. Deti vyrastali v segregovanom školskom prostredí, ktoré im neposkytovalo dostatočné podmienky pre plnohodnotný vzdelávací a sociálny rozvoj a otec mal v odľahlej lokalite obmedzené možnosti nájsť si stabilnú prácu.
