Prevencia proti extrémizmu by mala začínať už v školách, tvrdí exminister školstva
Prevencia proti extrémizmu by mala začínať už v školách. Myslí si to exminister školstva Branislav Gröhling (SaS), podľa ktorého by rezort školstva mohol urobiť okamžité kroky, v kontexte tragédií posledných týždňov, no zatiaľ neurobil nič. Ešte v časoch, keď rezort viedol Gröhling, navrhli systém podporných opatrení, ktoré zahŕňali napríklad prevenciu pred extrémizmom, radikalizáciou násilím či šikanou. Zároveň obsahoval i metódy, ako podporiť žiakov so zdravotným znevýhodnením alebo s nadaním. Na aplikáciu takýchto opatrení by ale bolo potrebné personálne podporiť školy a s tým podľa bývalého ministra školstva rozpočet nepočíta. Strana SaS to uviedla v tlačovej správe.
Ministerstvo pod Gröhlingovým vedením pripravilo aj Katalóg podporných opatrení, ktorý sa venoval i prevencii extrémizmu. Podpora pre žiakov sa mala deliť na všeobecnú, cielenú a špecifickú. V rámci všeobecnej pomoci, ktorá by bola určená pre všetkých žiakov zahŕňal i prevenciu pred extrémizmom, násilím a šikanou. Gröhling však podotkol, že na presadzovanie takýchto opatrení je potrebný personál, napríklad asistenti či školskí psychológovia, avšak s tým rozpočet pre školstvo nepočíta.
Bývalý šéf rezortu školstva dodal, že ministerstvo môže vykonať i okamžité kroky na zlepšenie situácie. „Školy mohli dostať kompletný zoznam poradní a združení, ktoré robia vzdelávacie aktivity na prevenciu radikalizácie, násilia, šikany a rizikového správania. Zároveň je možné zozbierať príklady dobrej praxe zo samotných škôl: pravidlá fungovania, nastavenie školskej kultúry, vzdelávacie aktivity, ktoré je možné robiť na bežných hodinách a ktoré predchádzajú radikalizácii mládeže,” vysvetlil.
Zdroj: SITA, DSe, kl
Odporúčané články
Väčšina Slovákov pociťuje nostalgiu za obdobím socializmu. Až 60 percent obyvateľov verí, že život v bývalom režime bol lepší ako dnes. Podľa prieskumu DEKK Inštitútu má pozitívny obraz o socializme približne 65 percent ľudí, zatiaľ čo len niečo vyše 28 percent si myslí, že za socializmu bolo horšie než dnes. Údaje odhaľujú komplexné príčiny tohto javu a upozorňujú na riziká, ktoré z neho pre súdržnosť spoločnosti vyplývajú. Anketou na našej facebookovej stránke sme chceli zistiť, aký názor majú Košičania.
Do redakcie nášho denníka prišiel postreh od čitateľa, ktorý si všimol, že na Strojárenskej ulici už nie je lavička Václava Havla. Pamätná tabuľa ostala, no stoličky so stolíkom sú preč. Takúto lavičku majú aj vo Washingtone, Dubline, Barcelone, Benátkach, Tel Avive aj Prahe, len z Košíc musela odísť na reparáciu do Čiech. Dôvodom bol vandalizmus.
V pondelok 10. novembra 2025, krátko po 9:13 hod., prijalo operačné stredisko Krajského riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru v Košiciach oznámenie o požiari. “Išlo o požiar jednoduchej stavby na Podjavorinskej ulici, v mestskej časti Košice – Luník IX,” uvádza mjr. Ing. Jozef Bálint, hovorca Krajského riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru v Košiciach. Príčina vzniku požiaru je predmetom vyšetrovania. Mesto ponúklo núdzové bývanie, hovorí o výbuchu.
