Prezidentka sa pre zákon o environmentálnych záťažiach obrátila na Ústavný súd SR
Prezidentka SR Zuzana Čaputová sa v utorok (30. 8.) obrátila na Ústavný súd SR v súvislosti so zákonom o environmentálnych záťažiach. Vládny návrh zákona o niektorých opatreniach na úseku environmentálnej záťaže schválila Národná rada SR ešte v novembri 2021 a hlava štátu ho vetovala. Už po prelomení jej veta poslancami avizovala, že pokiaľ nepríde k náprave sporných ustanovení v nadväzujúcom zákone o odpadoch, obráti sa na Ústavný súd SR. Keďže sa tak nestalo, prezidentka podala návrh na začatie konania o súlade zákona s ústavou. Hovorca prezidentky Martin Strižinec o tom informoval v tlačovej správe.
Prezidentka upozorňuje najmä na to, že zákon môže mať likvidačné dopady na samosprávy. „Verejný záujem na odstránení existujúcich environmentálnych záťaží považujem za jednu z najvyšších priorít. Štát má ústavou zakotvený záväzok chrániť životné prostredie a tam patrí aj odstraňovanie environmentálnych záťaží a ochrana života a zdravia obyvateľov, ktorí sú nimi ohrození,“ uviedla Čaputová. „Napadnutým ustanovením však zákonodarca časť záväzku štátu presunul na súkromné osoby, resp. na územnú samosprávu, a tento postup je podľa mňa v rozpore s ústavou,“ upozornila hlava štátu.
Problém vidí prezidentka v tom, že vlastník nehnuteľnosti, na ktorej sa nachádza environmentálna záťaž, je po novom povinný štátu nahradiť finančné prostriedky vynaložené na sanáciu environmentálnej záťaže. Túto povinnosť má navyše aj v prípade, ak nie je za vznik environmentálnej záťaže zodpovedný. „To, že takáto úprava môže byť pre niektoré samosprávy likvidačná, dokazuje príklad z obce Pohronský Ruskov. Riešenie sanácie tamojšej environmentálnej záťaže v celkovej sume 1,6 milióna eur by v zmysle zákona mala znášať obec ako vlastník. Táto suma je však vyššia, ako je celkový ročný príjem obce,“ priblížila Čaputová.
Obec pritom nebola určená ako pôvodca ani povinná osoba, a dotknutý pozemok získala v dobrej viere, že jej štát s odstránením environmentálnej záťaže pomôže. Obdobná situácia môže podľa hlavy štátu vzniknúť aj vo vzťahu k iným obciam alebo súkromným osobám, ktoré neboli príslušným orgánom určené ako pôvodcovia záťaže alebo povinné osoby.
Pôvodný návrh zákona obsahoval inú úpravu postupu, ktorú prezidentka považovala za správnu a v súlade s ústavou. Navrhovaný spôsob finančnej náhrady za sanáciu environmentálnej záťaže sa na poslednú chvíľu úplne zmenil na základe schváleného poslaneckého pozmeňujúceho návrhu. Dotknuté subjekty tak už nemohli v rámci medzirezortného pripomienkového konania predložiť svoje pripomienky a sporné ustanovenia teda boli schválené bez širšej debaty medzi odbornou verejnosťou a medzi ďalšími subjektmi, ktoré sú napadnutými ustanoveniami dotknuté.
Zdroj: (SITA, be;mt)
Odporúčané články
Minulý týždeň poslanci Národnej rady za Progresívne Slovensko (PS) Martin Dubéci, Richard Dubovický a Zuzana Mesterová kritizovali v Košiciach vládu pre pripravované rušenie IC vlakov. Poslanec parlamentu a košického mestského zastupiteľstva za stranu SMER – slovenská sociálna demokracia Andrej Sitkár poskytol pre KOŠICE: DNES vyjadrenie k tejto téme. Podľa jeho tvrdení vláda vlaky neruší, ale naopak ich počet zvyšuje.
Obyvatelia mesta Košice si v piatok 8. novembra nevybavia úradné záležitosti na Magistráte mesta Košice na Triede SNP 48/A. Magistrát bude totiž z dôvodu plánovaného celodenného výpadku elektrickej energie zatvorený pre verejnosť.
Železnice Slovenskej republiky (ŽSR) pokračujú v modernizácii železničnej infraštruktúry na Východnom Slovensku, pričom čerpajú finančné prostriedky z viacerých zdrojov, vrátane Programu Slovensko, Nástroja na prepájanie Európy (CEF), Plánu obnovy a odolnosti a Operačného programu Integrovaná infraštruktúra (OPII). Tieto investície sa zameriavajú na modernizáciu tratí, železničných uzlov, elektrifikáciu a výstavbu prestupných terminálov.