Pri nesplnenej čakacej lehote bude mať pacient nárok na hradenú zdravotnú starostlivosť aj v zahraničí
V utorok (14. 12.) o 17-tej hodine bude parlament hlasovať o reforme nemocníc. K tejto reforme pridal bývalý minister zdravotníctva Marek Krajčí pozmeňujúci návrh, ktorým chce zlepšiť postavenie pacientov.
Jedná sa najmä o ambulantnú a primárnu sféru. Tá bola pripravovaná v nadväznosti na reformu optimálnej siete nemocníc. Pripravená je aj reforma dlhodobej starostlivosti, ktorá sa čoskoro dostane aj do parlamentu. Podľa slov poslanca Krajčího hovorili veľa aj o reforme duševného zdravia. Ďalšou reformou, ktorá neodmysliteľne patrí k reforme nemocníc a ambulantného sektoru je aj reforma urgentnej starostlivosti. Tá je rozpísaná v predvolebnom programe strany OĽaNO a programovom vyhlásení vlády.
„V centre úsilia hnutia OĽaNO a samozrejme týchto reforiem je pacient,“ uviedol Marek Krajčí na tlačovej besede, ktorá sa konala v noci z piatka (10. 12.) na sobotu (11. 12.). „Bola čiastočne rozpracovaná, ale podarilo sa nám ju vložiť do tohto zákona až mojím pozmeňujúcim návrhom, ktorý sme prijali na výbore,“ doplnil Krajčí. Ide o reformu nároku pacienta.
Zadefinované budú aj maximálne čakacie lehoty
Prijatím tohto zákona bude mať pacient garanciu svojho nároku poskytnutia zdravotnej starostlivosti. Tento nárok je podľa slov Krajčího definovaný geograficky, čo znamená, že zdravotnú starostlivosť bude mať pacient poskytnutú v určitom časovom rámci od svojho domova a bude jasne zadefinovaná časová dostupnosť zdravotnej starostlivosti a maximálnej čakacie lehoty.
„Maximálne čakacie lehoty zadefinujú odborníci v rámci kategorizačnej komisie, ktorá začína pracovať okamžite po schválení tohto zákona,“ doplnil poslanec Národnej rady s tým, že zároveň každý, kto bude potrebovať zdravotnú starostlivosť, bude mať pripravenú presnú cestu za zdravím. Každá časť liečby pacienta bude mať v prípade plánovaných výkonov stanovenú maximálnu čakaciu lehotu.
S tým súvisí aj obrovský posun v starostlivosti poisťovní o svojich klientov. Za dodržanie čakacích lehôt bude v prvom rade niesť zodpovednosť poisťovňa. Do roku 2024 budú musieť poisťovne zaviesť objednávkový systém tak, aby mali prehľad o svojich klientoch, a aby boli tieto maximálne čakacie lehoty dodržané. Ak to nebude dodržané u zmluvnených poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, pacient bude mať nárok na zdravotnú starostlivosť aj u nezmluvnených poskytovateľoch. Pacienti by tak mali nárok na zdravotnú starostlivosť aj u poskytovateľa v zahraničí. Poisťovne budú povinné v takom prípade uhradiť starostlivosť v plnom rozsahu.
„Tento časový rámec je zasadený do kvality zdravotného systému, ktorý buduje optimálnu sieť,“ uviedol Krajčí s tým, že pri optimálnej sieti nemocníc dokážu vybudovať centrá excelentnosti a komplexné nemocnice, ktoré by lepšie zvládali zdravotné problémy pacientov. Podľa slov Krajčího by ich zazmluvňovali zdravotné poisťovne, ktoré by zabezpečili pacientom dostať sa na pracovisko, ktoré ich zdravotný problém vyrieši najkvalitnejšie.
V parlamente budú schvaľovať návrh zákona o tomto systéme, ktorý by mal v prípade ústavnej zdravotnej starostlivosti začať fungovať o 1. januára 2024. Tá zabezpečí kvalitnejšiu a dostupnejšiu zdravotnú starostlivosť. Pacienti by tak podľa poslanca Krajčího už viac nemali hľadať niekoho, kto im poskytne potrebnú zdravotnú starostlivosť.
Zdroj: (Zuzana Lajčiaková)
Odporúčané články
Hasiči majú v Univerzitnej nemocnici Louisa Pasteura (UNLP) Košice na Triede SNP v pondelok cvičenie, ide o simulovaný požiar. TASR o tom informoval hovorca Krajského riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru (KR HaZZ) v Košiciach Jozef Bálint.
Národné olympijské centrum plaveckých športov v Košiciach a úsek rýchlostnej cesty R2 Kriváň – Mýtna sa stali hlavnými víťazmi 31. ročníka celoslovenskej súťaže Stavba roka 2025. Aktuálny ročník potvrdil silné zastúpenie a kvalitu projektov v regiónoch, pričom viacero prestížnych ocenení smeruje na východné Slovensko.
Vedec Doc. RNDr. Michal Goga, PhD. z Univerzity Pavla Jozefa Šafárika (UPJŠ) v Košiciach sa vrátil z výskumnej expedície v Antarktíde, odkiaľ priniesol takmer 400 unikátnych vzoriek machov a lišajníkov. Následný laboratórny výskum prineseného biologického materiálu má pomôcť pri identifikácii látok využiteľných v medicíne, poľnohospodárstve či biotechnológiách.