Pri starostlivosti o chránené územia chce envirorezort zabezpečiť prácu pre miestnych obyvateľov
Pri projektoch súvisiacich so starostlivosťou o chránené územia by mali byť v čo najväčšej miere zapojení miestni ľudia. Na dnešnej tlačovej konferencii to oznámili minister životného prostredia Ján Budaj (OĽaNO) a štátny tajomník Ministerstva životného prostredia SR (MŽP SR) Michal Kiča.
Šéf envirorezortu informoval, že pri projektoch starostlivosti o životné prostredie podporovaných z eurofondov bude vyžadované, aby v rámci nich boli zamestnaní ľudia z daných regiónov.
Podľa Budaja bude preto vykonávanie jednotlivých projektov v prospech životného prostredia lacnejšie aj jednoduchšie. Pri posudzovaní jednotlivých projektov zavedie MŽP SR bodovací systém, ktorý bude zvýhodňovať projekty zapájajúce miestnych poľnohospodárov či farmárov. Zmení sa aj proces verejného obstarávania, ktorý bude viac prihliadať na sociálne a environmentálne hľadiská. Envirorezort pritom očakáva, že v programovacom období 2021 až 2027 bude suma vyčlenená na projekty ochrany životného prostredia 2,5 násobne až trojnásobne vyššia ako v predošlom programovacom období.
„Budem viesť rokovanie s ministrom financií Igorom Matovičom (OĽaNO) a podpredsedníčkou vlády Veronikou Remišovou (Za ľudí). Budem ich informovať o tejto našej iniciatíve a nepochybujem, že nájdem dobrú odozvu,“ dodal Budaj.
V novom programovacom období chce envirorezort poskytovať možnosť podpory aj pre miestnych farmárov a neštátnych vlastníkov pozemkov v chránených územiach. Pre tých chce vytvoriť možnosť prípravy mikroprojektov, vytvoriť systém poskytovania paušálnych platieb a zjednodušiť čerpať podpory.
Zdroj: (SITA, mt;mky)
Odporúčané články
V metropole východu vyhlásili v noci z piatka na sobotu prvý kalamitný stupeň v súvislosti s nepriaznivou poveternostnou situáciou.
Vláda SR na svojom stredajšom zasadnutí s pripomienkami schválila návrh Akčného plánu zvýšenia bezpečnosti železničnej dopravy na Slovensku, ktorý na rokovanie predložil minister dopravy. Súčasťou uznesenia je séria úloh súvisiacich s prípravou a realizáciou projektov európskeho vlakového zabezpečovacieho systému ETCS a s povoľovaním modernizačných stavieb financovaných z Programu Slovensko a európskeho nástroja CEF.
Od spustenia košického obchvatu ho využilo približne pol milióna vozidiel. Z veľkej časti išlo o nákladnú dopravu. Informovali o tom z mediálnej komunikácie Národnej diaľničnej spoločnosti (NDS). Po približne dvoch mesiacoch od otvorenia nového, 14-kilometrového úseku pri Košiciach sa podľa NDS poradilo dostať z metropoly východu 90 percent tranzitnej nákladnej dopravy. Denne cezeň prejdú približne tri tisícky ťažkých nákladných vozidiel.
