Pri súčasnom raste emisií sa teplota Zeme do roku 2100 zvýši v priemere o 4,4 stupňa
Pri súčasnom tempe rastu emisií skleníkových plynov sa priemerná teplota Zeme do roku 2100 zvýši o 4,4 stupňa Celzia. Informáciu priniesol portál faktyoklime.sk. Vychádzal pritom z údajov Goddardovho inštitútu pre vesmírne štúdie amerického Národného úradu pre letectvo a vesmír (NASA GISS). Súčasné otepľovanie je podľa neho desaťnásobne rýchlejšie ako prirodzené oteplenie, ktoré nastalo na konci poslednej doby ľadovej.
[ad][/ad]Vtedy sa teplota zdvihla o 3,5 stupňa, čo však trvalo 10-tisíc rokov. V čase najrýchlejšieho prirodzeného rastu teplôt trvalo oteplenie o jeden stupeň viac ako tisíc rokov. Rovnaký teplotný nárast o jeden stupeň však bol zaznamenaný za posledných sto rokov. Vedci upozorňujú, že aj napriek rýchlemu zníženiu emisií skleníkových plynov a dosiahnutiu uhlíkovej neutrality sa do roku 2100 zvýši priemerná teplota planéty o 1,5 stupňa v porovnaní s obdobím pred priemyselnou revolúciou.
[ad2][/ad2]Teplotu Zeme z dávnej minulosti dokážu vedci rekonštruovať pomocou takzvaných proxy meraní. Najčastejšie používanou metódou je meranie relatívnych koncentrácií izotopov kyslíka v hĺbkových vrtoch. V minulosti dochádzalo k postupnému usádzaniu ľadovcov a morských sedimentov, počas ktorého sa v nich zachytávali malé bubliny vzduchu. Pomer izotopov kyslíka zachytených bublinách závisí od teploty, ktorá v čase usadenia v okolí panovala. Vek vzorky sa zvyšuje s hĺbkou vrtu. Vedci tak dokážu časovo zrekonštruovať historické priemerné teploty v mieste vrtu.
Budúcu teplotu dokážu vedci určiť vďaka znalosti radiačného efektu skleníkových plynov. Tak je možné predpovedať, o koľko sa zvýši energia prichádzajúca na Zem pri zvýšení koncentrácie skleníkových plynov. Pretože v planetárnej klíme pôsobia rôzne spätné väzby, ktoré výslednú teplotu ovplyvňujú, zmena globálnej teploty sa simuluje pomocou klimatických modelov. Tieto modely sú spresňované a testované na základe historických údajov.
[ad3][/ad3](SITA, kh;mky, foto: webnoviny/sita/ilustračné)
Odporúčané články
Prípravným obdobím pred Veľkou nocou je štyridsaťdňový pôst. Je formou pokánia nielen v kresťanstve, ale aj v iných náboženstvách. V Rímskokatolíckej cirkvi sa pôstna príprava na Veľkú noc začína tzv. Popolcovou stredou. Je to streda v siedmom týždni pred Veľkou nocou. Tento rok pripadá na 18. februára.
V nadchádzajúcom týždni budú v Košickom kraji prebiehať plánované odstávky elektriny v zmenšenom rozsahu. Upozorňujeme obyvateľov dotknutých lokalít, aby svoje aktivity prispôsobili dočasnému prerušeniu dodávky.
V marci sa začne s výstavbou okružnej križovatky Kostolianska cesta – Národná trieda – Podhradová. Košický primátor Jaroslav Polaček (nezávislý) už podpísal zmluvu s víťazom verejného obstarávania, ktorým je spoločnosť Eurovia SK.
