Príbeh maratónca Zabalu
Argentínsky atlét Juan Carlos Zabala patrí k legendám košického Medzinárodného maratónu mieru. V roku 1931 zabehol v Košiciach na svoju dobu nevídaný čas. Košičan žijúci v Austrálii však tvrdí, že v skutočnosti mohol byť ešte rýchlejší.
Rudolf Lewith je synom košického športového nadšenca, šermiara a organizátora športového diania Ota Lewitha, ktorý sa dlhé roky podieľal aj na organizácii maratónu. Do Austrálie emigroval zo socialistického Československa s rodinou v roku 1982.
[ad][/ad]Minúty naviac
„Otec sa spolu s Vojtechom Bukovským v roku 1931, keď bežal Zabala, podieľal na príprave maratónu. Argentínsky bežec dosiahol čas 2:33:19, čo bolo na tie časy niečo nevídané. Môj otec bol pri meraní času. Ako mi hovoril, čas meral vlastnými stopkami,“ spomína Rudolf Lewith. „Celý život ho škrela jedna vec. Podľa jeho rozprávania v skutočnosti dosiahol Zabala ešte lepší čas, vraj hlboko pod 2 hodiny a 30 minút. Organizátori na čele s Bukovským sa však báli, že takému výkonu by nikto neuveril a svet by spochybnil buď dĺžku trate, alebo presnosť merania času, tak mu oficiálne vyše tri minúty pridali…“
Geniálny argentínsky bežec bežal už na druhý deň na neexistujúcom štadióne Košického atletického klubu (KAC) na dnešnej Južnej triede hodinovku. „Jeho výkon podľa môjho otca potvrdil, že reálne mohol maratón zabehnúť pod dve a pol hodiny. Lepší čas ako v Košiciach zabehol aj o rok na olympiáde v Los Angeles, kde dosiahol výkon niečo málo nad 2 hodiny a 31 minút,“ hovorí Lewith.
Trať premerali
Dnes už s istotou nikto nepotvrdí, či oficiálny čas v Košiciach naozaj zodpovedal skutočnému výkonu legendárneho Argentínčana. Takýto názor má aj súčasný riaditeľ Medzinárodného maratónu mieru Branislav Koniar. Podľa historických záznamov bola trať z roku 1931 neskôr premeraná a potvrdilo sa, že merala presne 42 kilometrov a 195 metrov.
„Keď sa však pozriete na jednotlivé zdokumentované medzičasy Zabalu, prikláňam sa skôr k názoru, že oficiálny čas veľmi pravdepodobne môže byť správny,“ myslí si zanietený maratónsky funkcionár.
Zaujímavý je aj osud stopiek, ktorými Zabalovi merali čas. „Boli to podľa môjho otca síce švajčiarske stopky, ale kúpené pod rukou u obchodníka Winrothera a nemali ani značku. Otec zomrel v auguste 1974, stopky som po ňom zdedil a s úctou som ich opatroval,“ opisuje R. Lewith.
Keď v roku 1982 emigroval, stopky zostali v košickom byte. Počas tohtoročnej návštevy Košíc mu ich bývalý sused vrátil. Keď totiž emigroval, byt Lewithovcov štát skonfiškoval a pridelil inej rodine. Eštébaci z neho všetky veci vyhodili do smetí.
„Niečo však susedia vzali. Medzi nimi boli napríklad aj pre mňa drahocenné stopky po otcovi. Sused, ktorý mi ich pred niekoľkými dňami vrátil, ich nechal aj zrekonštruovať, takže vyzerajú naozaj dobre a dokonca aj fungujú,“ teší sa austrálsky Košičan.
Odporúčané články
Už od pondelka 24. novembra prebiehajú v Abú Zabí majstrovstvá sveta v kickboxe dospelých pod hlavičkou známej organizácie WAKO. Za Slovensko bojovali aj dve ženy, jedna z nich je členkou našej redakcie.
Stavebné práce na modernizácii električkovej trate v Košiciach pokračujú v niekoľkých častiach projektu súčasne. Mesto informovalo, že aktuálne prebieha budovanie nových koľajových zvrškov v obratisku, rekonštrukcia mosta ponad železničnú trať aj úprava mosta ponad Myslavský potok.
Opravu podjazdu, ktorý nikomu nepatrí a nemá stavebnú dokumentáciu, bol prekážkou pre plynulosť premávky a kompetentní ho nechceli riešiť, zabezpečovalo Občianske združenie Zachráňme podjazd. Ich aktivita bola dobrovoľná a výsledok slúžil všetkým. Keď sa v podjazde pri katastrálnom úrade objavil život v podobe karasov a kačiek, dobrovoľníci nechali odloviť ryby Slovenským rybárskym zväzom, aby bolo všetko v súlade s nariadeniami. V rozhovore so zakladateľom OZ Zachráňme podjazd Viliamom Knapom hovoríme o tom, aké dôležité je nevzdať sa.
