Prieskum: Podľa väčšiny Slovákov bolo za socializmu lepšie

Analytici DEKK Inštitútu zdôrazňujú, že 65 percent nostalgikov netvorí jednotnú skupinu. Nostalgia má viacero koreňov, ktoré sa líšia podľa regiónov a skúseností. „Jeden z dôvodov je fakt, že Slovensko počas socializmu benefitovalo viac, ako napríklad Česko. Pre našich susedov to bolo skôr obdobie stagnácie, zatiaľ čo u nás sa zrýchlila industrializácia. Obyvatelia mnohých dedín na východe Slovenska sa dostali ku kanalizácii či elektrine až počas tohto obdobia. Časť slovenskej populácie tak má na socializmus pozitívnejšie spomienky ako zvyšok krajiny,“ vysvetľuje výskumník a riaditeľ DEKK Inštitútu Pavol Kosnáč. Viac ako 80 percent Košičanov sa v našom prieskume vyjadrilo, že za socializmu sa žilo lepšie.

Takéto rozdiely prispievajú k rastúcemu napätiu. Slovensko je podľa medzinárodného projektu V-Dem druhou najpolarizovanejšou krajinou v Európe. Na prvom mieste sa nachádza Maďarsko, na treťom je Poľsko. Čierno-biele vysvetľovanie alebo hanlivé označovanie jednej skupiny len prehĺbia rozkoly. „Práve takéto správanie je typické pre vysokú polarizáciu a vytvára živnú pôdu pre emóciu, ktorá je pre súdržnosť a dialóg často horšia ako nenávisť, a to pohŕdanie a morálna nadradenosť,“ vysvetľuje Kosnáč. V slobodnej spoločnosti sú rôzne názory prirodzené, no bez spoločnej identity sa oponent mení na nepriateľa. V najhoršom prípade polarizácia legitimizuje násilie ako riešenie konfliktov. DEKK Inštitút preto zbiera dáta a analýzy, aby predchádzal takýmto scenárom.

Finančná prosperita na úkor pocitu osamelosti a neistoty

Inštitút identifikoval tri hlavné kategórie dôvodov nostalgie. Psychologické faktory sú čoraz aktuálnejšie v celej Európe. Mnohí ľudia v kapitalizme finančne prosperujú, no cítia sa osamelí. Štát zabezpečuje prežitie, ale ľudia menej investujú do vytvárania komunít. Pocit osamelosti a neistoty z budúcnosti ohrozuje duševné zdravie.

Druhou skupinou sú ekonomické dôvody. „Nespokojná so stavom spoločnosti býva najchudobnejšia časť populácie. Platy za posledných 30 rokov rástli 10-násobne, ale ceny niektorých základných potravín aj 15- a viacnásobne. Niektoré služby ešte viac,“ uviedol Kosnáč. Pre väčšinu spoločnosti je situácia prijateľná, pretože ceny iných tovarov výrazne klesli. Najchudobnejších však zaujímajú najmä potraviny a energie, kde rast cien prevýšil platy. „Na konci dňa tak mnohí chudobnejší ľudia necítia benefit modernej doby, niekedy práve naopak,“ poukázal.

Medzi spoločenské dôvody patrí strata prestíže povolaní. Po páde socializmu prišli o postavenie baníci, robotníci, roľníci, ale aj príslušníci bezpečnostných zložiek či učitelia.

Slovensko stojí na križovatke, tvrdí DEKK Inštitút. Pokračovanie trendu môže viesť k radikalizácii a rozpadu demokratických noriem. Alternatívou je využiť krízu ako impulz pre reformy – vytvoriť inkluzívnejší systém, ktorý rešpektuje legitímne obavy všetkých skupín. Podobne postupovali krajiny ako Estónsko či Fínsko, ktoré dnes obdivujeme za demokraciu, kvalitu života a súdržnosť.

DEKK inštitút vysvetľuje, že antisystémový sentiment je presvedčenie, že „systému”, v ktorom žijeme, nezáleží na našom blahu alebo nám dokonca zámerne škodí. S týmto presvedčením sa stotožňuje 52,5 % ľudí. Antisystémový sentiment živí aj nostalgiu za socializmom.