PROFILY prezidentských kandidátov: TRIO kontroverzných mien – Kotleba, Náhlik a Švec
V záverečnom článku zo série profilov prezidentských kandidátov prinášame pre krátkosť času a blížiace sa moratórium profily ostatných troch kandidátov a síce Mariana Kotlebu, Róberta Šveca a Milana Náhlika.
PRÁVOPLATNE ODSÚDENÝ EXTRÉMISTA
Prezidentský kandidát Marian Kotleba je predsedom strany Kotlebovci – Ľudová strana Naše Slovensko. Má 46 rokov, je rozvedený a má jedného syna. Kotleba vyučoval na Športovom gymnáziu v Banskej Bystrici ako učiteľ informatik, neskôr pracoval ako správca počítačovej siete. Jeho učiteľská kariéra sa údajne skončila za podozrivých okolností, ktoré preverovali aj orgány činné v trestnom konaní. V roku 2003 sa stal vodcom Slovenskej pospolitosti. V rokoch 2013 – 2017 bol predsedom Banskobystrického samosprávneho kraja a od roku 2016 do roku 2022 pôsobil ako poslanec Národnej rady SR.
MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ: PROFILY prezidentských kandidátov: Igor Matovič, “bobkový” list celej kampane
Ako banskobystrický župan čelil kritike za rodinkárstvo, keďže kraj zamestnal jeho manželku aj brata. Taktiež odmietol podpísať dotácie pre dve divadlá z dôvodu, že sa mu nepáčila ich tvorba. 29. augusta 2014, v deň osláv 70. výročia Slovenského národného povstania, vyvesil Kotleba na sídle Banskobystrického samosprávneho kraja veľký transparent s textom „Yankees go home! Stop NATO!“ Vo voľbách do samosprávnych krajov v roku 2017 svoj post župana neobhájil, porazil ho Ján Lunter.
POZRITE SI TIEŽ: PROFILY prezidentských kandidátov: Ján Kubiš, srdcom Slovák, hlavou diplomat
V apríli 2022 bol Kotleba odsúdený za prejavovanie sympatie k neonacistickej ideológii, dostal podmienku. Dôvodom bolo, že odovzdával šeky s hodnotou 1 488 eur v deň výročia vyhlásenia tzv. Slovenského štátu. Stratil mandát poslanca Národnej rady SR a nemohol kandidovať ani v parlamentných voľbách 2023. Špecializovaný trestný súd 8. decembra 2023 rozhodol, že Kotleba sa v skúšobnej dobe podmienečného trestu osvedčil, pretože viedol riadny život. Na post prezidenta tým pádom kandidovať môže.
NEÚSPECH PRED 5 ROKMI
Politológ Róbert Švec sa o post prezidenta sa uchádzal už aj v roku 2019, získal vtedy 0,30 percenta hlasov. Jeho aktuálna kandidatúra bola najprv zo strany vedenia parlamentu odmietnutá s odôvodnením nesplnenia podmienky 15-tisíc podpisov od občanov. Najvyšší správny súd však uznal Švecovu námietku, podľa ktorej odovzdal zákonom predpísaný počet podpisov a kandidovať môže. Neskôr Švec namietal, že na oficiálnom hlasovacom lístku, ktorý schválila Štátna komisia pre voľby, chýba jeho magisterský vysokoškolský titul. V zozname jedenástich kandidátov je tým pádom jediný bez titulu.
TOTO STE ČÍTALI? : PROFILY prezidentských kandidátov: Peter Pellegrini, najskúsenejší politik, rodený líder
Švec sa narodil v roku 1976, pochádza z Nitry a je predsedom nacionalistického Slovenského hnutia obrody. Podporuje vystúpenie Slovenska z Európskej únie aj z NATO, chce obnoviť slovenskú korunu a zakázať LGBTI znaky. Už roky na podujatiach Slovenského hnutia obrody velebí prezidenta vojnového slovenského štátu Jozefa Tisa.
PREČ Z EURÓPSKEJ ÚNIE
Kandidát na post prezidenta Milan Náhlik je bývalým príslušníkom policajného zboru. Má 48 rokov, pochádza z Trnavy, študoval na Fakulte sociálnych vied Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre. V komunálnych voľbách v roku 2018 sa ako nezávislý kandidát uchádzal o post poslanca v bratislavskej mestskej časti Devínska Nová Ves. V parlamentných voľbách v roku 2020 kandidoval za stranu Hlas ľudu, ktorá sa do parlamentu nedostala. Na svojom facebookovom profile podporuje vystúpenie Slovenska z Európskej únie.
Odporúčané články
Bezpečnostní analytici a politickí predstavitelia varujú pred rastúcim rizikom, že Rusko môže rozšíriť svoje vojenské operácie aj mimo Ukrajiny. Viaceré zdroje naznačujú, že situácia by sa mohla dramaticky zhoršiť už na jeseň 2025, pričom najväčšie obavy vyvoláva možný pád Kyjeva.
Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok ostro kritizoval Európsku úniu za dlhodobé zanedbávanie základných politických a ekonomických priorít. Reagoval tak na rozhodnutie Spojených štátov amerických, ktoré po nástupe novej administratívy zaviedli 20-percentné clá na všetky produkty dovezené z EÚ.
Predsedom Národnej rady SR sa stal nominant strany Hlas-SD Richard Raši, ktorého do funkcie zvolili poslanci v tajnom hlasovaní. Získal 79 hlasov poslancov.
