Program obnovy krajiny je cielený na vodozádržné opatrenia v kraji
Zastupiteľstvo Košického samosprávneho kraja (KSK) v pondelok (22. 10.) schválilo Program obnovy krajiny Košického kraja.
Zameraný je na zadržiavanie dažďovej vody v krajine s cieľom prispieť k obnoveniu procesov biodiverzity, zvýšeniu pôdnej úrodnosti, tvorbe vodných zdrojov a ozdravovaniu klímy. Podľa programu by v kraji mali vzniknúť vodozádržné opatrenia, ktoré by dokázali do desiatich rokov zvýšiť zásoby vodných zdrojov.
Cieľom je, aby Košický kraj nebol v budúcnosti postihnutý nedostatkom vody, bol menej ohrozovaný povodňami, suchom, klimatickou zmenou i niektorými prejavmi náhlych zmien počasia. „Krajina sa nám prehrieva a vysychá a perspektíva je veľmi vážna aj v nadväznosti na to, že všetko – celá ekonomika, stav životného prostredia aj sociálne väzby a istým spôsobom aj kultúra, sa odvíja od stavu vody v krajine,“ uviedol na rokovaní zastupiteľstva poslanec KSK a spracovateľ materiálu Michal Kravčík.
[ad][/ad]Poukázal na viaceré problémy s vodou v Košickom kraji vrátane zanedbanej Zemplínskej Šíravy, časté povodne v povodiach Roňavy a Torysy či zrážkovo deficitnú oblasť Medzibodrožia na južnom Zemplíne. Pri realizácii programu v Košickom kraji má byť reálne očakávať zvýšenie zásob podzemných vôd o zhruba 600 miliónov kubických metrov za podmienky, že v štruktúrach krajiny sa vytvorí minimálne 60 miliónov kubických metrov vodozádržných opatrení. Tie by mali cyklicky dažďovú vodu zachytávať, zvýšiť jej vsakovanie do pôdy a podzemia. Cez vegetáciu by sa voda mohla vyparovať a termoregulovať krajinu.
Vplyv aj na zamestnanosť
Podľa odhadov by sa vďaka realizácii opatrení mohlo zamestnať viac ako 10.000 obyvateľov kraja. Celkové náklady na vybudovanie stanovenej cyklickej vodozádržnej kapacity (60 miliónov kubických metrov) sa predpokladajú v celkovej sume 300 miliónov eur. Finančnými zdrojmi by mali byť eurofondy, štátny rozpočet, rozpočet KSK a iné zdroje. „Realizácia programu a jeho multiplikačné hospodárske efekty vytvoria a/alebo umožnia vytvoriť taký celkový makroekonomický prínos, ktorý s určitosťou mnohonásobne prevýši náklady na jeho realizáciu,“ uvádza sa v Programe obnovy krajiny Košického kraja.
Na schválený dokument nadviaže akčný plán programu na rok 2019, ktorý má predseda KSK Rastislav Trnka predložiť na najbližšie budúcoročné zasadnutie krajského zastupiteľstva. „Na každom kroku vidíme devastáciu krajiny v oblasti životného prostredia, aj čo sa týka výrubu lesov, aj problému zadržiavania vody v krajine, všetko sú to veci, ktoré zhoršujú dosah na klímu a životné prostredie, a teda aj na zdravie našich obyvateľov. Jednoducho KSK si povedal, že viac sa už na to nebude dívať a chce byť iniciatívny v tejto téme,“ povedal Trnka pre TASR. Rokovania o projektoch a rôznych formách podpory prebiehajú podľa jeho slov aj so zástupcami Európskej komisie. „Zároveň KSK predložil aj návrh memoranda, voláme to Košické zelené memorandum, ktoré by malo byť v najbližších týždňoch podpísané na území Košického kraja. Malo by sa k nemu pripojiť ďalších päť samosprávnych krajov a spoločne by sme sa mali koordinovať pri realizácii projektov a opatrení, ktoré v oblasti životného prostredia chceme ponúknuť všetkým obyvateľom,“ dodal.
(TASR, EK)
[ad2][/ad2]Odporúčané články
Národné olympijské centrum plaveckých športov v Košiciach a úsek rýchlostnej cesty R2 Kriváň – Mýtna sa stali hlavnými víťazmi 31. ročníka celoslovenskej súťaže Stavba roka 2025. Aktuálny ročník potvrdil silné zastúpenie a kvalitu projektov v regiónoch, pričom viacero prestížnych ocenení smeruje na východné Slovensko.
V metropole východu sa tento týždeň sa začalo aj so súvislými opravami chodníkov vo veľkých mestských častiach. Ako prvé dostanú nový asfaltový povrch chodníky na uliciach Čajakova 3, Florianska pri rohu so Škultétyho ulicou, Vojenská 4 – 12, Rosná 1 – 5, Užhorodská (vnútorná časť), Južná trieda 19, Ladožská 7 -16, Družicová 1 – 3, Stálicová 1 – 5, Watsonova 53 – 57, Vysokoškolská, Tomašikova 1 – 25, Obchodná vnútroblok, Pekinská za budovou Freshu, Belehradská 11 po vežiak na Juhoslovanskej 7, chodník pred ZŠ Belehradská, Maršala Koneva pri Poliklinike Východ, Kalinovská 2 – 18 ako aj chodník pred ZŠ Fábryho.
Najvyšší súd Slovenskej republiky (NS SR) s konečnou platnosťou rozhodol v prípade atentátu na predsedu vlády Roberta Fica z mája 2024. Senát pod vedením predsedu Petra Kaňa v stredu 29. apríla zamietol odvolanie obžalovaného 73-ročného Juraja Cintulu a potvrdil prvostupňový rozsudok. Za obzvlášť závažný zločin teroristického útoku si odpyká trest odňatia slobody v trvaní 21 rokov.