Projekt obnovy hradov by mal byť rozšírený aj o kostoly či kláštory
Projekt obnovy hradov by mal byť podľa koaličnej strany Sloboda a Solidarita (SaS) rozšírený aj o kostoly či kláštory. Hovorca strany Ondrej Šprlák v tlačovej správe dodal, že pokračovanie projektov obnovy hradov s pomocou nezamestnaných považujú za správny krok.
Člen výboru Národnej rady SR (NR SR) pre kultúru a médiá Roman Foltin (SaS) vysvetlil, že projekt obnovy hradov by mal byť rozšírený aj o kostoly či kláštory nielen s cieľom záchrany a sprístupnenia kultúrneho dedičstva, ale aj ako impulz pre rozvoj miestnych komunít, služieb cestovného ruchu a zamestnanosti v regiónoch. „Dúfam, že ministerstvo kultúry nájde viac finančných zdrojov, ktoré budú z dlhodobého hľadiska myslieť na naše kultúrne dedičstvo. To by mala byť pre nás jedna z priorít,“ uzavrel poslanec NR SR.
Ministerka kultúry SR Natália Milanová o pokračovaní národného projektu „Zapojenie nezamestnaných do obnovy kultúrneho dedičstva“, ktorý dovtedy fungoval pod vedením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR, informovala koncom apríla 2021. Vtedy sa na podporu vyčlenila suma jeden milión eur. Následne ministerstvo diskutovalo o fungovaní projektu v najbližších rokoch 2022 a 2023.
Zdroj: (SITA, kh;adz)
Odporúčané články
Kamil Šaško navštívil Detskú fakultnú nemocnicu Košice, kde sa oboznámil s aktuálnym stavom stavebných úprav pripravovaného pracoviska magnetickej rezonancie pre detských pacientov. Počas návštevy absolvoval prehliadku priestorov budúceho pracoviska a s vedením nemocnice rokoval aj o ďalších investičných projektoch, ktoré majú podporiť rozvoj pediatrickej zdravotnej starostlivosti na východnom Slovensku.
Úvodnou diskusiou na tému obnovy legendárneho košického Kina Družba a jeho plánovanej premeny na moderné kultúrne centrum, sa včera v priestoroch obchodného centra Aupark začalo interaktívne podujatie „Mesto v meste“.
Život Matúša Kotľára (40) sa dramaticky zmenil po narodení druhého dieťaťa. Jeho partnerka trpela na ťažkú popôrodnú psychózu a rodinu opustila. Matúš sa tak stal otcom samoživiteľom. Deti musel často brávať so sebou do práce na poľnohospodárske družstvo, pretože ich nemal u koho nechať. Doteraz žili v sociálnom zariadení vo Varhaňovciach, ktoré rodine nedokázalo ponúknuť priestor na skutočný rozvoj. Deti vyrastali v segregovanom školskom prostredí, ktoré im neposkytovalo dostatočné podmienky pre plnohodnotný vzdelávací a sociálny rozvoj a otec mal v odľahlej lokalite obmedzené možnosti nájsť si stabilnú prácu.
