Rezort obrany sa snaží o znižovanie environmentálnej záťaže a o budovanie zelenších ozbrojených síl
Klimatická zmena nie je len ekologickým, ale aj bezpečnostným problémom a tzv. „násobiteľom hrozieb“. Okrem sťaženia podmienok, v ktorých budú operovať ozbrojené sily, má aj potenciál vyvolať konflikty o základné zdroje ako voda alebo orná pôda. Plánované investície do obrany členov NATO by preto mali zohľadniť aj dopady na životné prostredie. Informoval o tom na svojej sociálnej sieti Analytický útvar Ministerstva obrany SR.
„Na analytickom útvare sme zozbierali „best practice“ pre oblasť zelených opatrení v obrane, ktoré zavádzajú viaceré štáty EÚ a NATO. Tento ´zásobník´ opatrení môže byť odrazovým mostíkom aj pre slovenský rezort obrany, ktorý už dnes vyvíja viaceré aktivity na znižovanie environmentálnej záťaže a budovanie zelenších ozbrojených síl,” uviedol Analytický útvar MO SR.
V zásobníku možností zavádzania zelených opatrení v obrane sa nachádzajú riešenia v oblasti mobility, logistiky a infraštruktúry. V zmysle mobility Analytický ústav MO SR uvádza, že „podľa štatistík Ministerstva obrany USA tvorila prevádzka lietadiel, plavidiel a pozemných vozidiel až 60 percent celkových emisií rezortu . Alternatívou sú elektrický alebo hybridný pohon, vodík, či biopalivo.”
V rámci logistiky vidí rezort obrany potenciál v možnosti prepravy zásob dronmi. „Výhodou takejto prepravy je nízka cena, absencia pohonného systému a možnosť výroby z dostupných materiálov, ako je drevo a papier. Materské lietadlo sa zároveň môže držať v bezpečnej vzdialenosti, klesá tak riziko jeho zostrelenia a zároveň sa šetrí palivo. Podľa informácií výrobcov dokážu väčšie modely preniesť náklad o hmotnosti 700 kg na vzdialenosť 110 km, s presnosťou dopadu zhruba 15 m,” uvádza MO SR. Ďalšími možnosťami sú doplnenie zásobovania metódou 3D tlače priamo v mieste operácie, či optimalizovanie presunov, čo by zefektívnilo vedenie operácií.
V zmysle infraštruktúry MO SR uvádza, že bežná prevádzka budov a vojenských objektov tiež poskytuje výrazný priestor na znižovanie emisií uhlíka a zvýšenie energetickej efektívnosti. „Riešenia sú v tomto prípade bežne dostupné, pričom ich jedinou nevýhodou môže byť vysoká počiatočná investícia. Príkladom je zvyšovanie energetickej efektivity zateplením, výmena zastaraného vybavenia (kotle a bojlery na pevné a fosílne palivo), lokálna výroba elektrickej energie (solárne panely, veterné turbíny) alebo inteligentné kontrolné systémy,” vysvetlilo MO SR.
Zdroj: SITA, ta, kv
Odporúčané články
V týchto dňoch sú stavebné práce naďalej v plnom prúde na Mliečnej ulici, kde pomaly finišujú ale aj Watsonovej, Jantárovej a Tolstého ulici, kde prebiehajú ďalšie etapy rekonštrukcií. Na týchto miestach sa obyvatelia a návštevníci mesta musia pripraviť na dopravné obmedzenia, ktoré potrvajú až do konca nasledujúceho mesiaca.
Botanická záhrada Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach sa tento rok stane centrom pozornosti v rámci československého festivalu Deň architektúry. Útvar hlavného architekta mesta Košice pripravil pre milovníkov prírody a architektúry jedinečnú príležitosť na objavovanie skrytých klenotov tejto zelenej oázy. V piatok, 27. septembra, o 14:00 hodine sa uskutoční komentovaná prechádzka, ktorá prinesie hlbší pohľad na vzťah medzi architektúrou a prírodou.
Západné Slovensko čelilo v posledných dňoch vážnym povodniam, ktoré výrazne ovplyvnili život obyvateľov v postihnutých oblastiach. Vzhľadom na túto situáciu sme sa obrátili na Slovenský hydrometeorologický ústav (SHMÚ) s otázkami, aké riziká môžeme očakávať v Košickom kraji a či hrozia podobné scenáre aj na východe Slovenska.