Rezort školstva a akademické senáty nebudú môcť svojvoľne menovať ľudí do správnej rady
Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR (MŠVVaV) a akademické senáty nebudú môcť svojvoľne menovať ľudí do správnej rady vysokej školy. Dnes o tom informoval na tlačovej besede k vyhodnoteniu medzirezortného pripomienkového konania k novele vysokoškolského zákona štátny tajomník MŠVVaV Ľudovít Paulis (SaS). Vysvetlil, že ľudí do rady budú vyberať z nominácií, ktoré budú prekladať združenia zamestnávateľov, Slovenská akadémia vied, miestne a územne samosprávy, neziskové organizácie a občianske združenia. Kandidát na rektora sa bude voliť spoločným zhromaždením akademického senátu a správnej rady.
„Po tomto výbere prebehne verejné vypočutie pred akademickým senátom. Akademický senát bude mať možnosť vyjadriť sa k ministerským nomináciám a ministerstvo k nomináciám akademického senátu. Následne oba subjekty potvrdia svoj výber, a až potom sú členovia správnej rady potvrdení,“ pokračoval Paulis. Takýmto spôsobom vznikne párny počet členov správnej rady. Členovia si následne sami zvolia jedného nepárneho člena rady z vonku. „Takže tým pádom ani tá pôvodne menovaná ministerská polovica nebude mať polovicu, nebude mať teda ani možnosť blokovať akékoľvek rozhodnutie,“ uviedol štátny tajomník rezortu školstva.
Ministerstvo školstva akceptovalo alebo čiastočne akceptovalo 280 pripomienok, ktoré subjekty vzniesli počas medzirezortného pripomienkového konania k novele vysokoškolského zákona. Do návrhu zákona doplnili aj to, že výkon člena správnej rady je nezlučiteľný nie len s tým, že je zamestnancom ministerstva školstva, ale aj akéhokoľvek iného ministerstva, členom vlády, poslancom alebo štátnym tajomníkom. Tam je podľa Paulisa ďalšia poistka proti politizácii vysokých škôl.
„Odvolávanie členov správnej rady bude možné len z dvoch dôvodov. Prvý je, že sa nezúčastňuje na stretnutiach správnej rady. Druhý je, že závažným spôsobom poruší záujem verejnej vysokej školy,“ informoval o ďalších zmenách Paulis s tým, že pol roka pred voľbou rektora takéto odvolávanie nebude možné vôbec. „Týmito opatreniami sa absolútne popiera akákoľvek možnosť politizácie vysokých škôl cez správne rady,“ dodal štátny tajomník.
Novela zákona o vysokých školách, ktorá mala podľa Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR zaistiť kvalitnejšie vysoké školstvo, priniesť funkčné miesta docentov a profesorov, financovanie podľa kvality či kratšie externé štúdium, bola v medzirezortnom pripomienkovom konaní do 12. novembra. Predstavitelia akademickej obce však žiadali o jej stiahnutie. Vo svojich stanoviskách z 28. októbra sa zhodli na tom, že predložená novela nezodpovedá tomu, čo sa dohodlo na kontaktnej skupine, ktorá vznikla v marci, nereflektuje jej požiadavky a politizuje vysoké školy. Proti novele vznikla 5. novembra online petícia za zachovanie akademickej samosprávy na vysokých školách, pod ktorú sa doteraz vyzbieralo viac ako 20-tisíc podpisov. Tiež sa 16. novembra uskutočnil Zodpovedný protest za slobodné univerzity pred budovou Univerzity Komenského (UK) v Bratislave na Šafárikovom námestí a pár dní predtým protest Filozofickej fakulty UK.
Zdroj: (SITA, mb;DSe)
Odporúčané články
V sobotu 29. novembra sa pri Dolnej bráne v Košiciach konal protest proti progresivizmu. Zvolávateľmi boli Alexander Riabov a Andrej Palko, na pódiu vystúpil spevák Marián Greksa či košický komunálny poslanec Michal Djordjevič. Cez telemost sa spojili aj s biskupom Schneiderom z Kazachstanu. Podľa organizátorov prišlo 3000 až 3500 ľudí. Cieľom občianskeho protestu bolo poukázať na škodlivosť ideológie progresivizmu v spoločnosti, rodine a poukázať na jeho dopad na ľudské práva.
Na jeho vznik upozornila mestská časť (MČ) na sociálnej sieti s tým, že združenie má aj podporu vedenia MČ. „Cieľom bude budovať bezpečnejšie sídlisko a byť očami a ušami pre obe policajné zložky. Aby sa naše deti, naši seniori, ale aj všetci obyvatelia cítili bezpečnejšie a budovali si všetci väčšiu úctu k našej MČ a k sebe navzájom,“ uviedla mestská časť.
Do redakcie sa nám ozvalo viacero čitateľov, ktorí sa sťažovali na dezolátny stav chodníka približne od Šafárikovej triedy po budovu Pošty na Humenskej ulici. “Táto rozsiahla plocha plná chodníkov a zelene, ktorú denne využívajú doslova stovky ľudí, je v dezolátnom stave už roky. Myslím, že o danom stave vie každý obyvateľ Terasy,” uvádza v mailovej komunikácii jeden z čitateľov, pán Rolko. Pýtali sme sa preto starostu MČ Západ Marcela Vrchotu, či o stave chodníka vie a kedy sa chystá jeho rekonštrukcia.
