SaS a OĽANO vyzdvihujú väčšiu slobodu pri schválenej úprave gastrolístkov

Zdobrovoľnenie gastrolístkov v novele Zákonníka práce, ktorú poslanci parlamentu schválili na aktuálnej schôdzi, prinesie viac slobody, a to pre zamestnancov, ale i pre zamestnávateľov. Zhodujú sa na tom koaličné SaS a OĽANO.

“Bude to znamenať viac slobody pre zamestnancov, viac slobody pre zamestnávateľov, bude to menej byrokracie, bude to menej poplatkov pre zamestnávateľov, ale takisto aj pre reštaurácie,” vyhlásil v piatok na tlačovej konferencii poslanec SaS a šéf parlamentného finančného výboru Marián Viskupič.

Poznamenal, že v súčasnosti približne jeden milión zamestnancov používa stravné lístky, či už papierovú alebo elektronickú verziu. “Všetci títo majú od 1. marca, samozrejme, po podpise zákona pani prezidentkou, možnosť dostať namiesto ‘gastráča’ finančnú náhradu,” dodal Viskupič.

Predseda poslaneckého klubu OĽANO Michal Šipoš uviedol, že touto zmenou “klepli po prstoch pokútnemu biznisu”. “Gastrolístky považujeme za biznis pre vyvolených,” zdôraznil s tým, že robia zo zamestnancov nesvojprávnych ľudí. Predseda parlamentného hospodárskeho výboru Peter Kremský zároveň poukázal na to, že z gastrolístkov sa nevydáva a často sa tak predražuje jedlo, pričom tieto lístky majú aj svoju exspiráciu.

Zákon prináša aj prechodné obdobie pre zamestnávateľov, aby sa vyrovnali s existujúcimi zmluvami. “Od 1. januára 2022 už to bude platné úplne pre všetkých. Každý z tohto milióna zamestnancov bude mať možnosť mať finančnú náhradu namiesto gastrolístka,” podotkol Viskupič s tým, že finančná náhrada namiesto gastrolístkov je za úplne rovnakých podmienok. Zamestnanec by tak nemal prísť “ani o cent”.

Zákonník práce prešiel úpravou aj v ďalších oblastiach. “Na brigádu budú môcť tieto letné prázdniny nastúpiť aj mladí ľudia, ktorí v tomto roku síce dosiahli 15 rokov, ale zatiaľ nemajú splnenú druhú podmienku, a síce desaťročnú povinnú školskú dochádzku, ktorá je podmienku na to, aby mohli vykonávať brigádu,” priblížila poslankyňa SaS Jarmila Halgašová.

Spomenula tiež problematiku sezónneho zamestnávania. V súčasne platnom Zákonníku práce podľa jej slov musí zamestnávateľ uzatvoriť zmluvu s pracovníkom najneskôr jeden deň vopred pred nástupom do práce. V praxi sa tak často stávalo, že zamestnanec neprišiel do práce alebo prejavil záujem v deň nástupu do práce. Zamestnávatelia by podľa Halgašovej mohli opäť zamestnávať prednostne zamestnancov z lokálnych zdrojov.

(TASR)