Slováci môžu do Lotyšska a Litvy cestovať bez karantény. Platia však aj výnimky
Slováci môžu do Lotyšska a Litvy pricestovať bez povinnosti absolvovať 14-dennú povinnú karanténu. Neplatí to však v prípade, že tranzitujú cez niektoré krajiny.
Informuje o tom Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí (MZVEZ) SR na svojom webe.
Pri príchode do Litvy z Rakúska a Poľska, respektíve tranzite cez tieto krajiny, je povinná 14-denná karanténa. Príchod cudzincov z/cez Česko je od 3. augusta zakázaný.
V prípade Lotyšska musia Slováci, ktorí tranzitovali cez Rakúsko, Poľsko alebo Česko, podstúpiť povinnú 14-dennú karanténu.
Po príchode do Lotyšska alebo Litvy je v celom Pobaltí možný voľný pohyb, hraničné priechody sú otvorené. Vonkajšia hranica EÚ – do Ruska a Bieloruska je naďalej uzavretá.
[ad][/ad]Povinnosti v Taliansku
Rezort zároveň uviedol, že Slováci, ktorí cestujú do Talianska musia pri vstupe vyplniť vyhlásenie. Test na ochorenie COVID-19 ani karanténa nie sú potrebné.
„Pri vstupe do Talianska je potrebné vyplniť vyhlásenie (autodichiarazione) a odovzdať ho dopravcovi alebo sa ním preukázať v prípade kontroly policajnými zložkami,“ uviedlo ministerstvo. Vyhlásenie možno stiahnuť na jeho webovej stránke v talianskom a anglickom jazyku.
Prechod cez hranicu je zatiaľ možný osobným dopravným prostriedkom, v obmedzenom rozsahu letecky. „Medzinárodná kamiónová doprava je umožnená, vodiči musia mať okrem bežných dokladov aj rúško/respirátor, rukavice a dezinfekčný gél, pri komunikácii s ďalšími osobami dodržiavať vzdialenosť jedného metra,“ doplnilo MZVEZ.
[ad2][/ad2](TASR)
Odporúčané články
Starosta obce Zemplín Róbert Rostáš pracuje už druhý rok bez nároku na mzdu. Finančné prostriedky, ktoré by inak smerovali na jeho plat, investuje do rozvoja samosprávy. Doteraz takto do obce vložil približne 40-tisíc eur.
Kamil Šaško navštívil Detskú fakultnú nemocnicu Košice, kde sa oboznámil s aktuálnym stavom stavebných úprav pripravovaného pracoviska magnetickej rezonancie pre detských pacientov. Počas návštevy absolvoval prehliadku priestorov budúceho pracoviska a s vedením nemocnice rokoval aj o ďalších investičných projektoch, ktoré majú podporiť rozvoj pediatrickej zdravotnej starostlivosti na východnom Slovensku.
Život Matúša Kotľára (40) sa dramaticky zmenil po narodení druhého dieťaťa. Jeho partnerka trpela na ťažkú popôrodnú psychózu a rodinu opustila. Matúš sa tak stal otcom samoživiteľom. Deti musel často brávať so sebou do práce na poľnohospodárske družstvo, pretože ich nemal u koho nechať. Doteraz žili v sociálnom zariadení vo Varhaňovciach, ktoré rodine nedokázalo ponúknuť priestor na skutočný rozvoj. Deti vyrastali v segregovanom školskom prostredí, ktoré im neposkytovalo dostatočné podmienky pre plnohodnotný vzdelávací a sociálny rozvoj a otec mal v odľahlej lokalite obmedzené možnosti nájsť si stabilnú prácu.
