Slováci najviac dôverujú vakcíne Pfizer/Biontech, nasleduje ruský Sputnik V
Spomedzi sedmičky vakcín proti ochoreniu COVID-19, ktoré sú buď registrované, alebo aktuálne posudzované Európskou liekovou agentúrou (EMA), Slováci najviac dôverujú účinnosti a bezpečnosti látky Comirnaty od spoločnosti Pfizer/Biontech. Hneď za ňou nasleduje ruská vakcína Sputnik V, ktorá na svoju registráciu stále čaká. V dôvere Slovákov v účinnosť a bezpečnosť tak predbehla aj už schválené vakcíny Moderna, AstraZeneca a Janssen od Johnson & Johnson. Vyplýva to z výsledkov prieskumu spoločnosti Nielsen Admosphere, ktorý pre agentúru SITA realizovala od 19. do 28. marca tohto roka na vzorke 503 respondentov internetovej populácie staršej ako 15 rokov.
[ad][/ad]
Očkovacej látke od konzorcia Pfizer/Biontech plne alebo skôr dôveruje až 61 % respondentov. Vysokú dôveru má táto vakcína najmä u obyvateľov väčších miest a vysokoškolsky vzdelaných Slovákov. Zároveň tejto očkovacej látke dôverujú viac muži ako ženy. Ruská vakcína si získala dôveru len o niečo menej opýtaných, dôveruje jej takmer 56 % z nich. Najvyššiu dôveru má pritom vo vekovej skupine 35 až 44 rokov a rovnako jej účinnosti a bezpečnosti dôverujú viac muži ako ženy.
Sputnik V je tak u Slovákov dôveryhodnejšia vakcína, ako už schválené látky od spoločností Moderna, AstraZeneca či Janssen od Johnson & Johnson. Vakcíne Moderna skôr alebo plne dôveruje necelá polovica respondentov. Prieskum zároveň potvrdil naštrbenú reputáciu vakcíny AstraZeneca, ktorej momentálne dôveruje necelých 38 % opýtaných. Vôbec jej však nedôveruje až takmer tretina Slovákov, čo je najviac zo všetkých siedmich liekovou agentúrou registrovaných alebo posudzovaných vakcín.
[ad2][/ad2]
Najmenšiu dôveru z registrovaných vakcín Slováci vyjadrili látke Janssen od firmy Johnson & Johnson, a to necelých 27 %. Tento výsledok však možno do významnej miery pripísať aj nedostatku informácií o tejto vakcíne, keďže až takmer 40 % respondentov svoj názor na účinnosť a bezpečnosť tejto vakcíny nevedelo vyjadriť.
Podobne dopadli aj ďalšie vakcíny, ktoré však na výsledok rozhodnutia EMA stále iba čakajú, a to CureVac a Novavax. Pri CureVacu sa nevedelo k účinnosti a bezpečnosti vyjadriť takmer 47 % opýtaných a pri Novavaxe bezmála 46 % respondentov. Týmto látkam tak zatiaľ dôveruje iba necelá pätina Slovákov.
[ad3][/ad3]
Zaujímavé je však v tejto súvislosti porovnanie s už spomínanou vakcínou Sputnik V, pri ktorej sa k účinnosti a bezpečnosti nevedelo vyjadriť iba necelých 14 % Slovákov. A to napriek tomu, že rovnako ako CureVac či Novavax stále nezískala súhlasné stanovisko Európskej liekovej agentúry. Zdá sa teda, že Slováci majú jasnejší názor na účinnosť a bezpečnosť neregistrovanej vakcíny Sputnik V, ako napríklad pri už registrovanej a používanej vakcíne Moderna, ku ktorej sa nevedelo vyjadriť 20 % Slovákov.
(SITA, bh, qq;mhu, webnoviny/sita/ilustračné)
Odporúčané články
Ministerstvo školstva pripravuje odstránenie opustenej budovy na Masarykovej ulici v Košiciach. „Aktuálne prebiehajú kontrolné procesy projektovej dokumentácie a verejného obstarávania, ktoré sú nevyhnutné pre transparentný a zákonný postup,“ potvrdil v pondelok pre TASR odbor komunikácie a marketingu Ministerstva školstva, výskumu, vývoja a mládeže (MŠVVaM) SR.
V Košiciach v sobotu (18. 4.) sprejazdnia úsek Rastislavovej ulice od ulice Milosrdenstva po vstup do Univerzitnej nemocnice Louisa Pasteura (UNLP). Zároveň bude v sobotu a nedeľu (19. 4.) medzi 6.00 a 18.00 h pre asfaltovanie komunikácie kompletne uzavretá križovatka Gemerská a Mudroňova zo všetkých smerov.
Listy miznú, poukazy strácajú význam a pobočky navštevuje každý rok menej ľudí. Záujem o služby, ktoré pošte dlhodobo prinášali najväčšie príjmy, medziročne klesá v miliónoch kusoch. Slovenská pošta preto reaguje na digitalizáciu presúvaním kapacít aj zdrojov tam, kde ich dnes zákazníci skutočne využívajú. Tichá transformácia poštového trhu znamená pre Slovenskú poštu opatrenia na zachovanie ekonomickej udržateľnosti a dostupnosti poštových služieb.