Slovenské zdravotníctvo bolo v roku 2022 nedofinancované, tvrdí SLK
Rok 2022 bol podľa Slovenskej lekárskej komory (SLK) poznačený ochorením COVID-19 a nedofinancovaním slovenského zdravotníctva.
Nedofinancované zdravotníctvo podľa SLK funguje len vďaka zotrvačnosti a zodpovednosti, ochote a obetavosti lekárov, sestier a ostatných zdravotníckych pracovníkov. „Slovenská lekárska komora opakovane v desiatkach vyhlásení, na tlačových konferenciách či stretnutiach s predstaviteľmi rezortu zdravotníctva, vlády a parlamentu upozorňovala a žiadala navýšenie zdrojov pre rezort, vrátane navýšenia platieb za poistencov štátu,” uviedla k zhodnoteniu minulého roka pre agentúru SITA hovorkyňa SLK Nancy Závodská.
Lekárska komora po troch rokoch príprav v júni minulého roka predstavila návrh komplexnej reformy v materiáli s názvom Koncepcia zdravotníctva v SR podľa SLK. „S materiálom sme oboznámili nielen odbornú a laickú verejnosť, ale aj predstaviteľov štátu zodpovedných za slovenské zdravotníctvo. Ponúkame v nej konkrétne riešenia, vrátane spôsobu financovania rezortu,” povedala hovorkyňa komory. SLK začala pracovať aj na projekte reálneho nacenenia zoznamu ambulantných výkonov vytvoreného na ministerstve zdravotníctva, o ktorom sa hovorí už dve desiatky rokov. „Ako pilotný odbor sme nacenili odbor pneumológia a ftizeológia, ktorý patril a patrí medzi najviac zaťažené pri pandémii ochorenia COVID-19 a súčasne patrí medzi najviac podfinancované odbory,” tvrdí Závodská.
Vlaňajší rok poznačili aj výpovede nemocničných lekárov. SLK upozornila na to, že aktivity Lekárskeho odborového združenia (LOZ) opakovane z vlastnej iniciatívy podporila. „Je nám ľúto, že vedenie LOZ s nami v tejto veci vôbec nekomunikovalo a na záver, pri uviaznutí rokovaní, dokonca odmietlo aj našu ponuku na pomoc formou mediátora medzi LOZ a vládou,” uviedla Závodská. SLK nakoniec s úľavou privítala dohodu o mzdách nemocničných lekárov, ktorá odvrátila hrozbu odchodu lekárov z nemocníc a ďalšieho domino efektu v systéme. „K mnohým bodom z memoranda, napríklad týkajúcim sa ďalšieho vzdelávania lekárov a rezidentského štúdia, ktoré spadajú do zákonných kompetencií SLK a iných zdravotníckych organizácií a vzdelávacích inštitúcií, nie LOZ, však máme vážne výhrady,” dodali.
Zdroj: SITA, su, dm
Odporúčané články
V Berlíne sa od 18. do 20. júla 2025 konal Sample Music Festival (SMF), prestížny festival pouličnej hudobnej kultúry, ktorý spája špičkových umelcov z celého sveta. Medzi hviezdami festivalu, známeho súťažami v turntablizme a fingerdrummingu, zažiaril aj česko-slovenský tím v zložení Adam „B.eye“ Hrušovský z Košíc, DJ Friky z Česka a DJ ILL Blast z Košíc. Tento tím obhájil svoje víťazstvo v kategórii Team Routine Battle, čím sa po druhýkrát stali svetovými šampiónmi.
Ako informovala hovorkyňa Generálnej prokuratúry (GP) SR Zuzana Drobová, prokurátor Krajskej prokuratúry v Banskej Bystrici podal 15. júla na Mestský súd Košice obžalobu za zločin machinácie pri verejnom obstarávaní a verejnej dražbe.
V Košiciach žilo pred druhou svetovou vojnou približne 60-tisíc obyvateľov, z nich bolo približne 12 500 Židov. Väčšina žila v južnej časti mesta, kde vyrástli i viaceré synagógy, približuje pre agentúru SITA kurátorka Galérie Ľudovíta Felda v Košiciach Jana Teššerová. Deportácie Židov z Košíc sa začali až v roku 1944, keďže mesto od prvej viedenskej arbitráže v roku 1938 patrilo pod Maďarsko. Deportovaných bolo 15 807 Židov, a to nielen zo samotného mesta, ale aj z blízkeho okolia.
