Slovensko bude od januára 2023 členom Hospodárskej a sociálnej rady OSN
Slovensko bude od januára 2023 členom Hospodárskej a sociálnej rady OSN (ECOSOC). Ako informoval komunikačný odbor Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR, Slovensko zvolili za člena 10. júna v New Yorku na trojročné obdobie. Členstvo Slovenska v ECOSOC bude podľa rezortu diplomacie príležitosťou potvrdiť a zintenzívniť angažovanosť krajiny v multilaterálnej spolupráci a priamo ovplyvniť rozvojové priority OSN. Slovensko pôsobilo naposledy v ECOSOC v rokoch 2010 – 2012.
Minister zahraničných vecí Ivan Korčok (nom. SaS) vyzdvihol diplomatické úsilie vedúce k zvoleniu Slovenska do jedného z najvýznamnejších orgánov Organizácie Spojených národov (OSN) a potvrdil pripravenosť slovenskej diplomacie plne sa angažovať pri formovaní rozvojových programov OSN. „V období hospodárskej krízy a narastajúcej potravinovej a energetickej neistoty vo svete je zvolenie Slovenska do ECOSOC príležitosťou aktívne prispievať do diskusie o udržateľnej obnove po pandémii a o úlohe medzinárodného spoločenstva pri rekonštrukcii Ukrajiny,“ ozrejmil.
ECOSOC je 54-členný orgán OSN pre ekonomické, sociálne a environmentálne aspekty udržateľného rozvoja a na Agendu 2030. Ide o jeden zo šiestich hlavných orgánov OSN. V súčasnosti sa ECOSOC zameriava aj na negatívne dopady vojny na Ukrajine, pandémie COVID-19 a zmeny klímy na globálny rozvoj a hľadá riešenia pre včasnú implementáciu cieľov udržateľného rozvoja do roku 2030.
Zdroj: (SITA, mt;adz)
Odporúčané články
Tento týždeň sa v súvislosti so spustením výroby teplej obaľovanej asfaltovej zmesi začína v Košiciach s opravami výtlkov, prepadnutých častí a iných závad na cestách a chodníkoch vo vlastníctve mesta. Od pondelka sa budú zarezávať a vybúravať poškodené časti vozovky a výtlky, v stredu sa začne aj so samotným asfaltovaním.
Starosta obce Zemplín Róbert Rostáš pracuje už druhý rok bez nároku na mzdu. Finančné prostriedky, ktoré by inak smerovali na jeho plat, investuje do rozvoja samosprávy. Doteraz takto do obce vložil približne 40-tisíc eur.
Život Matúša Kotľára (40) sa dramaticky zmenil po narodení druhého dieťaťa. Jeho partnerka trpela na ťažkú popôrodnú psychózu a rodinu opustila. Matúš sa tak stal otcom samoživiteľom. Deti musel často brávať so sebou do práce na poľnohospodárske družstvo, pretože ich nemal u koho nechať. Doteraz žili v sociálnom zariadení vo Varhaňovciach, ktoré rodine nedokázalo ponúknuť priestor na skutočný rozvoj. Deti vyrastali v segregovanom školskom prostredí, ktoré im neposkytovalo dostatočné podmienky pre plnohodnotný vzdelávací a sociálny rozvoj a otec mal v odľahlej lokalite obmedzené možnosti nájsť si stabilnú prácu.
