Slovensko by malo aktívne pracovať na upevnení svojich vzťahov s NATO a EÚ, myslí si KANDIDÁT do EUROPARLAMENTU Štefanisko

Ako by ste sa postavili k otázke rozpočtovej zodpovednosti členských štátov EÚ v kontexte zvyšujúceho sa dlhu a potreby investícií do modernizácie?

V prvom rade je potrebné dodržiavať platné európske pravidlá. Slovensko je momentálne príkladom toho, ako sa to robiť nemá a ako sa správať nezodpovedne. Už dnes má totiž štátny dlh hodnotu takmer 70 miliárd €. V prepočte na obyvateľa je to až 13-tisíc €. Výdavkové limity boli nastavené tak, aby sa konsolidovalo asi 0,5% HDP ročne. Takto sa o tom hovorilo aj pred voľbami. Nový vládny návrh neplánuje tento rok konsolidovať vôbec, a na papieri bude od budúceho roka konsolidovať 1% HDP. Nemám dôveru v tento plán. Umožňuje to tejto vláde populisticky a nezodpovedne navyšovať dlh a zadlžiť nás aj ďalšie generácie. Je potrebné si pripomenúť, že ku konsolidácií 0,5% ročne sme sa zaviazali a máme za to dostať peniaze z Plánu obnovy. Obávam sa, že podľa tohto nastavenia nemôžeme čakať veľké investície do modernizácie.

Ako si predstavujete konkrétne zlepšenie plánovania a efektivity kontroly projektov financovaných z eurofondov, aby sa zabránilo korupcii a zneužívaniu týchto zdrojov?

Predstavujem si to určite inak, ako to Slovensko robí teraz. Ako krajina robíme presný opak toho, čo by sme mali. Rušenie Úradu špeciálnej prokuratúry bol krok, ktorý aj Európska komisia vyhodnotila ako krok ohrozujúci eurofondy. V aktuálnom 7-ročnom období (2021-2027) nám EÚ poskytuje 20 miliárd eur cez Plán obnovy a eurofondy. Modernizačný dlh Slovenska však narástol pretože naše vlády investovali pomaly, neefektívne a korupčne. Ako som už spomínal, v PS sa stotožňujeme s odporúčaniami predchádzajúcej úradníckej vlády, ktoré znížia administratívnu náročnosť, zlepšia plánovanie a zefektívnia kontroly projektov. Slovensku napr. chýba nejaký národný investičný plán, ktorého sa budú držať ministerstvá, obce aj mestá. Štát by mal prejaviť väčšiu dôveru v schopnosti regiónov investovať eurofondy. Mohol by byť zriadený fond, ktorý bude žiadateľom pomáhať s prípravou projektov a harmonogram výziev, ktorý budú musieť ministerstvá plniť. Ministri by sa mali pri problémoch s čerpaním navzájom koordinovať. Mali by byť umožnené aj žiadosti v angličtine, aby sa pri ich posudzovaní mohli zapojiť aj experti zo zahraničia. Kontroly projektov sú neefektívne a legislatíva je komplikovaná. Štát by nemusel pokutovať projekty, ktoré dostali korekciu od ministerstva a mohol by sa zamerať hlavne na kontrolu rizikových projektov namiesto toho, aby kontroloval každý výdavok vo všetkých projektoch.

Aký je váš postoj k dvojakej kvalite demokracie v EÚ a aké iniciatívy by ste podporili na posilnenie demokratických štandardov a právneho štátu v členských krajinách?

Môj postoj k dvojakej kvalite demokracie v EÚ je kritický, pretože by rovnaké demokratické štandardy mali platiť pre všetky členské krajiny bez výnimky. Dvojitá kvalita demokracie narúša dôveru občanov v Európsku úniu a oslabuje jej základné princípy, ako sú rovnosť, právny štát, nezávislosť súdnictva, sloboda, sloboda tlače a médií a účasť občanov na politickom živote. Mrzí ma, že u nás vidíme systematický nátlak na viaceré tieto štandardy. Viacerí cítime ako tu prebieha tzv. “orbanizácia” našej spoločnosti, ktorá sa vyznačuje práve podkopávaním týchto pilierov, ich oslabením a konečným podriadením sa. Naše tempo je bohužiaľ ešte rýchlejšie ako bolo v Maďarsku, keďže nám Orbán ukázal, ako sa to má robiť. Pravidelný objektívny monitoring by nám mal nastaviť zrkadlo. Musíme podporovať občiansku spoločnosť, a nie ju ničiť. Rovnako sa musíme vedieť zastať slobodných médií a byť si vedomí dôvodov Európskej komisie, pre ktoré smerujú k ochrane finančných záujmov EÚ. V neposlednom rade je to hlavne zodpovedná opozičná politika na národnej úrovni. V tomto som presvedčený, že má PS ten najlepší tím.

PREČÍTAJTE SI TIEŽ

EUROPOSLANEC Pollák: Ľudia musia prísť voliť, ináč hrozí úspech RADIKÁLNYCH strán

Ako plánujete podporiť Ukrajinu v jej snahe o odolnosť a nezávislosť a aké kroky by ste navrhli pre integráciu Ukrajiny do európskych štruktúr?

Je potrebné, aby spojenci naďalej Ukrajinu výrazne vojensky podporovali, čo jej pomôže získať prevahu na bojisku, obmedzí stratu ľudských životov a posilní morálku. Ukrajina je náš sused, preto je v našom záujme, aby bola slobodná a nezávislá. Trvalý mier nastane až vtedy, keď zloží zbrane agresor, nie obeť. Hlavným cieľom EÚ preto musí byť, aby mierové rokovania neznamenali kapituláciu Ukrajiny, ale spravodlivý mier. Je veľmi dôležité, aby sa Slovensko podieľalo na projekte rekonštrukcie Ukrajiny. Môže byť jednou z tepien, ktorá ju ekonomicky spojí so zvyškom Európy, čo pocítia pohraničné obce, východ a samozrejme Košice. Kľúčové bude budúce prepájanie európskych trhov s tými ukrajinskými. V praxi to znamená napríklad výstavbu ciest, železníc alebo elektrických prenosových sústav. Je dôležité, aby EÚ pri obnove Ukrajiny investovala aj do regiónov na našej strane hranice a vyčlenila prostriedky pre cezhraničnú spoluprácu.

Aké sú vaše návrhy na riešenie klimatickej krízy na európskej úrovni, a ako by ste chceli zabezpečiť, že Slovensko a jeho regióny efektívne prispievajú k dosiahnutiu klimatickej neutrality?

Klimatickú krízu pociťujeme už dnes. Každý rok tu máme extrémne teploty, suchá, povodne a požiare. To spôsobuje mnoho predčasných úmrtí a obrovské škody na majetku. Bude preto dôležité, aby Európa dodržala svoj záväzok znižovania emisií. Hovoríme o znížení 55% do 2030, v porovnaní s úrovňami v roku 1990 a klimatická neutralita do 2050. Riešenie týchto kríz so sebou prináša obrovské príležitosti pre inovácie, regionálny rozvoj a tvorbu pracovných miest. V PS samozrejme podporujeme investície do uhlíkovo neutrálnych alebo energeticky menej náročných technológií, napr. do európskej železničnej siete. Európsky energetický mix musí pozostávať hlavne zo zelených a klimaticky neutrálnych zdrojov a bezpečnej jadrovej energie. Eurofondy by mali smerovať aj do využitia obnoviteľných zdrojov domácnosťami a do hĺbkovej obnovy verejných budov aj súkromných domov, čo znižuje našu závislosť od dovozu plynu a šetrí peňaženky občanov Slovenska.

Ako by ste riešili problém nekalých obchodných praktík a nevýhodnej cenotvorby, ktoré ohrozujú slovenských poľnohospodárov a výrobcov potravín?

Za problémami poľnohospodárov sú v prvom rade politiky minulých vlád. Roky nevyriešili nevysporiadaný trh s pôdou, nepredvídateľnú podporu od štátu, korupciu okolo dotácií z PPA, ani nerovné podmienky, ktoré prajú veľkofarmárom a malých farmárov diskriminujú. Ministerstvo pôdohospodárstva sa vyhovára, že nemôže za meškajúce platby PPA, vyhovára sa na zelenú politiku EÚ, ale neobstojí to. Poľnohospodári majú doteraz na účtoch ani nie polovicu z peňazí, na ktoré majú nárok. Najviac ohrození sú malí a strední farmári. Vláda ich požiadavky nepočúva. Existujú informácie, že za týmito problémami môže byť aj nedostatočný IT systém. Predseda SPPK hovorí, že PPA skolabovala pre implementáciu novej spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ. Je pritom jedinou agentúrou v únii, ktorej sa to stalo. Samozrejme je k tomu potrebné dodať, že sa to pripojí k dlhému zoznamu prepadnutých peňazí z EÚ, a budú to musieť nahradiť peniaze z rozpočtu.

Aké opatrenia by ste presadzovali na zlepšenie sociálnych štandardov a pracovných podmienok v rámci EÚ, aby bol zaručený rovnaký prístup a spravodlivé zaobchádzanie pre všetkých občanov?

Je dobré vyzdvihnúť súčasné, aj pripravované praktické výhody pre občanov, ktoré majú pomôcť pri zjednotení sociálnych štandardov. Rád by som spomenul spoločný mobilný roaming, pri ktorom môžete v krajinách EÚ volať za slovenské ceny, 1-dňová diaľničná známka, ktorá ľuďom zjednoduší cestovanie napr. za rodinou, či Jednotná schéma poistenia, pri ktorej si občania EÚ budú môcť vybrať, v ktorej krajine EÚ budú platiť odvody. Je ale pravdou, že výhody členstva v EÚ niektorí ľudia priamo nepociťujú a európske inštitúcie pre nich môžu urobiť viac. Mali by dôraznejšie obhajovať zvyšovanie sociálnych štandardov, vrátane nároku zamestnancov a zamestnankýň z nových a starých členských štátov na rovnaké zaobchádzanie a jednoduchšie zamestnávanie.

Ako by ste pristupovali k reforme európskych inštitúcií, aby EÚ zostala schopná rýchlo a jednotne konať aj po prípadnom rozšírení o nové členské štáty?

Je nutné hľadať spôsoby, ako zefektívniť rozhodovanie EÚ v kľúčových oblastiach. Aby sa viac nestalo, že celá Únia je rukojemníkom jedného človeka. Opakovane sa ukázalo, že nie je v záujme Slovenska, keď krajiny ako napr. Maďarsko zneužívajú procesy a pravidlá EÚ na zablokovanie vecí, ktoré sú v slovenskom záujme. Je dôležité pomôcť Ukrajine, Moldavsku, Srbsku, Čiernej Hore a ďalším štátom, aby spĺňali podmienky členstva v EÚ. Ich vstup vie byť obojstranne výhodný, ako bol ten náš pred 20 rokmi. Príprava na rozširovanie EÚ si zároveň vyžaduje širokú diskusiu a zhodu na reforme európskych inštitúcií, aby EÚ bola dnes aj v budúcnosti schopná konať rýchlo a jednotne. Ako PS podporujeme rozširovanie eurozóny a schengenského priestoru, zrušenie druhého sídla Európskeho parlamentu a zriadenie európskeho komisára či komisárky pre obranu.

A TOTO VÁS ZAUJÍMA?

Poslankyňa PS vyzýva ministra vnútra, aby začal konať v prípade PRORUSKÉHO politika

Ako plánujete podporovať využívanie európskych zdrojov na rozvoj odborného vzdelávania a zlepšenie príležitostí pre mladých ľudí na Slovensku a v celej EÚ?

Vrátim sa k bodu, ktorý som už spomenul na začiatku, keď sme hovorili o možných projektoch v Košiciach. Princíp podpory napr. stredných odborných škôl sa samozrejme môže aplikovať všeobecne. Finančnú pomoc za priame prepojenie na zamestnávateľov by podľa mňa školy určite uvítali. Každá mladá Európanka a Európan by mali mať aspoň raz nárok na letný Interrail lístok, aby mohli spoznať Európu. Pri tejto téme je určite na mieste hovoriť aj o intenzívnejšej podpore a rozširovaní mobilitných programov, ako napr. Erasmus +. K tejto téme je ale potrebné povedať, že Slovensko čelí veľkému odlivu mozgov, jednému z najväčších v EÚ. Tiež sa ešte považujem za mladého človeka. Je skvelé, aby naši ľudia išli do zahraničia, spoznali svet a získali skúsenosti, zručnosti a know-how. Musíme ako krajina ale pracovať na tom, aby sa chceli potom aj vrátiť naspäť na Slovensko.